StoryEditor

Pravica: pád na dno alebo výmena ľudí

21.02.2008, 23:00
Ak pravicové strany nepristúpia na personálnu obnovu, nebudú mať reálnu šancu vytvoriť protiváhu vládnemu Smeru-SD pri budúcich voľbách. Zhodujú sa na tom analytici.

"Všetko nasvedčuje tomu, že pravicové strany musia druhýkrát prehrať voľby, aby sa v nich vôbec začala nejaká diskusia," hovorí politológ Peter Horváth. Aj podľa jeho kolegu Miroslava Kusého musí najskôr prebehnúť proces výmeny tvárí, aby mohli pravicové strany reálne upútať voličov. "Tí noví ľudia musia začať aj novým spôsobom uvažovať."

Podľa Horvátha je situácia s pravicou na Slovensku podobná ako v ostatných krajinách strednej a východnej Európy. "Aj inde sa ukázalo, že skutočne museli padnúť až na úplné dno, aby mohli niečo nové vytvoriť." Podľa politológa sa pravica na Slovensku správa, akoby išla plnou rýchlosťou proti múru, ktorým sú voľby 2010. Uviedol príklad šéfa SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, ktorý odmieta poslúchnuť výzvu svojho podpredsedu Juraja Lišku, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii predsedu. "Ak jediný majiteľ značky SDKÚ - Dzurinda odmieta diskutovať, obávam sa, že z pohľadu pravice je to stratené," hovorí Horváth. Kusý upozorňuje aj na nejednotnosť opozície, ktorá tiež znemožňuje budúcu spoluprácu pravice. "Celá opozícia sa nikdy nespojila tak, aby bola jednotná a dnes sa to zdá už úplne vylúčené."
Zatiaľ je vylúčený aj možný projekt, že SDKÚ by sa spojilo s KDH. "Netreba však zabúdať na stratégiu SDKÚ, ktorá chce dlhodobo pohltiť KDH. Radšej ich nechajú vykrvácať, ako by im mali pomáhať," hovorí Horváth. O možnom projekte spolupráce nás informoval zdroj z SDKÚ, ktorý nechcel byť menovaný.

Opozičné strany sa doteraz bránia personálnym otázkam. Jediná výmena po prehratých voľbách pravice nastala v SMK. Predsedu Bélu Bugára vystriedal Pál Csáky. Až Bugár v nadväznosti na vyhlásenia Lišku pripustil, že opozícii by pomohla generačná výmena. Po udalostiach v KDH to však včera pripustil aj podpredseda hnutia Daniel Lipšic. "Musí sa vymeniť celá generácia v opozičných stranách. Na to, aby sme mohli vyhrať budúce voľby, sa musíme skonsolidovať a ísť tvrdo od útoku voči súčasnej koalícii, ktorá valcuje nielen nás, ale aj občanov."

Prečítajte si aj:
KDH opustili dlhoročné ikony

Skupina poslancov okolo Vladimíra Palka dala definitívne "zbohom" strane aj poslaneckému klubu KDH. Dôvody sa zbierali od volieb v roku 2006, kedy kresťanskí demokrati odsúhlasili spoluprácu KDH so Smerom-SD, no Palko a spol. boli proti.Jeden z odídencov František Mikloško hovorí, že rozhodnutie dozrievalo pomaly. "Prišli sme na to, že ďalšie zotrvanie v hnutí nemá zmysel. Nechceme už stále len zápasiť." Štvoricu dopĺňajú Rudolf Bauer a Pavol Minárik.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Pre mňa už KDH zaniklo

Za. Nezávislý poslanec František Mikloško v rozhovore pre HN:

Prečo došlo k vášmu odchodu z KDH teraz a takýmto spôsobom?
Naše postavenie v KDH bolo tak trošku osamelé, ale stále sme mapovali terén a štruktúry KDH. Postupne však dozrievalo, že to nie je len záležitosť predsedu a vedenia, ale všetkých štruktúr. Po mojej poslednej návšteve na predsedníctve KDH, kde som zažil diskusiu o kandidátovi na prezidenta a prípadnej podpore, som samotnému predsedovi povedal, že toto je už úplne iné hnutie a snažiť sa o obnovu pôvodných ideálov nemá žiadny význam.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Bol to blesk z jasného neba

Proti. Podpredseda KDH Július Brocka pre HN:

Prečo došlo k odchodu štyroch poslancov z KDH?
Oni tie dôvody uviedli. Samozrejme, s časťou ich argumentácie nesúhlasím. Najmä tam, kde hovoria, že KDH už nie je stranou princípov a hodnôt. To jednoducho nie je pravda. Kresťanskodemokratické hnutie aj vo svojej praktickej politike nezmenilo nič zo svojich zásad. Je kresťanské a demokratické naďalej a demokratické tak, že je otvorené aj kritickým názorom v strane. Rozdiel oproti minulosti je ten, že sme v opozícii a sme tvrdo opozičnou politickou stranou.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
Politici KDH veľmi nebodujú

Osobnosti KDH v rebríčkoch popularity nebodujú. Najvyššie figuruje predseda hnutia Pavol Hrušovský – vo februárovom prieskume dôveryhodnosti ÚVVM však s 3,4 percenta skončil až desiaty. Z lídrov parlamentných strán dopadol horšie – hneď za ním – už len Pál Csáky z SMK. Druhým najdôveryhodnejším kresťanským demokratom je podpredseda Daniel Lipšic, ktorý sa ako jediný z hnutia priblížil k Hrušovského dôveryhodnosti. Vo februári sa vo výsledkoch prieskumu objavili aj čerství odídenci František Mikloško a Vladimír Palko – obaja však získali len niečo viac ako jedno percento. Štvorica, ktorá včera opustila KDH, patrila v posledných voľbách k najpopulárnejším kandidátom hnutia.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Dejiny KDH v skratke

1990
v Nitre sa uskutočnil ustanovujúci snem KDH, predsedom sa stal Ján Čarnogurský

1991– 1992
KDH vstúpilo do federálnej vlády, Čarnogurský sa stal slovenským premiérom

1992
vzniká platforma SKDH na čele s Jánom Klepáčom, ktorá chcela ísť do volieb s programom konfederácie, prípadne samostatnosti Slovenska, KDH sa transformuje na stranu

1994
KDH sa na krátky čas stáva členom vlády – tá končí septembrovými voľbami

1997
účelová zmena volebného zákona prinútila vtedajšiu opozíciu založiť Slovenskú demokratickú koalíciu (KDH, DS, DÚ, SDSS a SZS). Kvôli nezhode o to, kto má byť jej predsedom, bola vytvorená funkcia hovorcu – stal sa ním podpredseda KDH Mikuláš Dzurinda

1998
SDK sa stáva členom vládnej koalície a zástupcovia KDH sa dostávajú do vlády. Objavujú sa prvé konflikty o tom, či je SDK koalícia alebo strana

1999
zmenu stanov KDH umožnila dvojité členstvo pre členov kresťanskodemokratickej platformy SDK, títo ľudia sa však nemohli uchádzať o funkcie v hnutí

2000
novým predsedom KDH sa stal Pavol Hrušovský, snem zrušil možnosť obmedzeného dvojitého členstva, v parlamente sa vytvoril samostatný klub poslancov KDH, časť členov a funkcionárov hnutia (Dzurinda, Šimko, Hort) založilo SDKÚ. Hnutie sa ako piaty subjekt stalo súčasťou vládnej koalície. Preferencie sa pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti do NR SR

2002
po voľbách sa KDH stalo členom vládnej koalície

2005
KDH chce byť lídrom pravice po najbližších parlamentných voľbách a určovať podmienky pri zostavovaní vlády

2006
– po voľbách sa v KDH objavili dva názory, ako sa zachovať – časť navrhovala rokovať so Smerom-SD o vytvorení vlády (Hrušovský, regióny), druhá časť bola za okamžitý odchod do opozície (Palko a spol.)
– Palko sa vzdal funkcie podpredsedu hnutia
– predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda obvinil KDH, že nerozhodnosťou a vnútornými rozpormi zabránilo vzniku stredo-pravej vlády.
– kresiel podpredsedov strany sa vzdali Lipšic a Bauer. Predsedníctvo opustil Mikloško

2007
Hrušovský sa vzdal funkcie predsedu, snem ho vzápätí vo funkcii podržal. Jeho protikandidát Palko na sneme vyhlásil, že KDH „rozkladá zopár siskárov“

2007
v čase vrcholiacej koaličnej krízy vyhlásil Mikloško, že si vie predstaviť podporu menšinovej vlády

 

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
16. január 2026 20:14