Napriek množstvu škôl, ktoré ponúkajú IT vzdelanie, počítačoví odborníci na pracovnom trhu stále výrazne chýbajú. Portál profesia.sk v súčasnosti eviduje viac ako tisícku voľných pozícií programátora, IT konzultanta či analytika. Záujem o takto vyškolených ľudí majú za november a december podľa portálu takmer tri stovky firiem.
V prvom diele seriálu HN o najžiadanejších profesiách poradíme, kde dostanete kvalitné vzdelanie a ako získate pracovné miesta v oblasti informačných technológií. Prichádza totiž čas, keď sa podávajú prihlášky na vysokú školu.
Maturita je základ
Štúdium informatiky dnes ponúkajú mnohé školy. Pre náročnejších sú však Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach či Univerzita Komenského v Bratislave - tie sa so svojimi IT fakultami umiestnili na čelných miestach v rebríčku kvality agentúry ARRA. "Ročne u nás študuje tento smer 200 až 300 študentov, no aj tak nestačíme uspokojovať záujem trhu,“ hovorí prodekan Fakulty elektroniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Gabriel Juhás.
Pre štúdium sú podľa neho kľúčové znalosti matematiky a fyziky. "Kto dobre zmaturuje, nemal by mať problém,“ hovorí absolvent školy Matej, ktorý už päť rokov pracuje ako programátor. Škola podľa neho nepripraví na konkrétne zamestnanie, ale sprostredkuje široké vedomosti o technológiách, ktoré tvoria svet IT. "Sektor sa mení veľmi rýchlo a špecializácie v ňom sú také úzke, že keby sa študent venoval konkrétnemu programovaciemu jazyku alebo technológii, ľahko by sa mu stalo, že by bola zastaraná, keď by jej štúdium dokončil.“
Uplatnenie v praxi však závisí skôr od šikovnosti jednotlivca než od školy. "Zamestnávatelia nerozlišujú, odkiaľ je vysokoškolský titul, ak im ukážete, že viete veci, ktoré od vás požadujú,“ dodáva Matej. Výhodou informatika je, že univerzálnym jazykom v brandži je angličtina, takže sa dohovorí, či pôjde pracovať do Číny, Nemecka alebo Francúzska.
Ako robotníci na stavbe
Cenu informatikov drží vysoko ich nedostatok na trhu. Na pomyselnom rebríčku odbornosti sú najnižšie testeri, ktorí sa snažia zistiť slabé miesta vytvoreného programu. Nad nimi sú bežní programátori, tzv. búchači kódu, ktorí pracujú na jednotlivých častiach programu, a senior programátori, ktorí ovládajú viacero jazykov, špecializujú sa na určitý programovací jazyk alebo typ softvéru a majú s programovaním viacročnú prax. Najcennejší sú vývojári a architekti - tí vymýšľajú celé systémy a tvoria ich základnú kostru. Trochu odlišnú úlohu majú IT manažéri, ktorí spravujú technológie v spoločnostiach, zabezpečujú ich nákup a servis, a konzultanti, ktorí komunikujú s klientom o jeho predstavách o objednávanom softvéri a tlmočia ho programátorom. "Treba si to predstaviť ako stavbu, najnižšie sú robotníci, ktorí robia mechanické úkony, a najvyššie ľudia, ktorí vymýšľajú a tvoria pridanú hodnotu,“ hovorí Juhás.
Hviezdne platy
IT oblasť znamená aj hviezdne platy. "Vychytené technológie, ako napríklad programovací jazyk Java, systémoví administrátori na operačný systém Linux či senior programátori nemajú problém si zapýtať 2 300 - 2 600 eur (70- až 80-tisíc korún) mesačne,“ hovorí softvérový vývojár Tomáš Višňovec, ktorý pracuje v sektore ôsmy rok. Podľa štatistík sa priemerný plat v sektore telekomunikácií, do ktorého patrí aj IT, vlani vyšplhal na takmer 1 610 eur (48 500 korún). Napriek postupnému vyrovnávaniu platov si však najlepší dokážu zarobiť napríklad v USA približne tri- až štyrikrát viac.
Spoločnosti okrem platov ponúkajú aj viac či menej známe benefity. Štandardom je služobný telefón, bežné sú športové a kultúrne poukazy, preplatené gastrolístky či pravidelné zdravotné prehliadky v súkromných zdravotníckych centrách. Informatici, ktorí riadia projekt či skupinu ľudí, zvyknú dostať aj služobné auto. Odmeny, trinásty či štrnásty plat sa líšia od firmy k firme a odvíjajú sa od toho, ako sa spoločnosti darí.