Obyvatelia mesta fontáne dodnes prisudzujú tajomstvo. Rytier Roland stojí na svojom mieste a je otočený tvárou k radnici. Ale raz do roka, a to práve na silvestrovskú polnoc, sa zvrtne a pokloní smerom k bývalej radnici a vzdáva úctu dvanástim radným pánom, ktorí v minulosti obetovali svoj život za záchranu mesta. Ožije vraj aj na Veľký piatok. Vtedy za bieleho dňa zostúpi zo svojho podstavca a svojím mečom Durandalom mávne na štyri svetové strany. To preto, aby mesto pocítilo, že je stále pod jeho ochranou. Uvidieť ho však môže len rodený Bratislavčan s čistým srdcom, ktorý ešte nikomu nikdy neublížil.
Dosť bolo povestí, kráčame ďalej, pre šťastie môžete pohladkať sochu Čumila vykúkajúceho z jedného z kanálov na rohu Panskej a Laurinskej ulice a pokochať sa výhľadom na Hviezdoslavovom námestí, na ktorom nájdete aj vo svete známy hotel Carlton či starú budovu Slovenského národného divadla.
Primaciálny palác
Pokiaľ vaše oči pri prechádzke po uliciach Starého Mesta zatúžia vidieť, ako býval v novoveku ostrihomský arcibiskup, nazrite aj na Primaciálne námestie, kde sa nachádza v súčasnosti sídlo bratislavského primátora, Primaciálny palác, v ktorom bol na Sviatok svätého Štefana v roku 1805 podpísaný mier medzi francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartem a rakúskym cisárom Františkom I.
Ešte predtým sa však v ňom na arcibiskupskom plese v roku 1753 zabával známy taliansky milovník žien Giacomo Casanova, ktorý hlavné mesto Slovenska nazval krásavica na Dunaji.
Dominantou Bratislavy je štvorvežový Bratislavský hrad, ktorý bol sídlom rovnomennej župy v minulosti. Vedľa neho sa nachádza nová budova Národnej rady Slovenskej republiky, kde sídli zákonodarný zbor poslancov, ktorí odsúhlasujú zákony nášho štátu a pri pohľade nadol máte možnosť vidieť zvyšky Židovskej štvrte s Kostolom svätého Mikuláša, ktorý je jediným chrámom pravoslávnych veriacich na území hlavného mesta.
Dóm svätého Martina
Váš pohľad istotne zachytí aj gotický Dóm svätého Martina, ktorý bol v minulosti korunovačným chrámom uhorských kráľov a kráľovien. Aby sme sa však dostali aj do prítomnosti. Pokiaľ ste dostali chuť pozrieť sa ako vyzerá najväčšie slovenské sídlisko, stačí zo Starého Mesta prejsť Starým alebo Novým mostom cez Dunaj a ocitnete sa v Petržalke, meste panelákov.
Ak máte, naopak, chuť na nákupy, odporúčam blízky Aupark, alebo Polus či Avion v ďalších mestských častiach.
Bratislava je centrom viacerých vysokých škôl a univerzít. Na jej uliciach stretnete okrem turistov zapíjajúcich oslavu slobody pred ženbou budúcich umelcov, spevákov, hercov i ekonómov a učiteľov. Pokiaľ sme ešte pri téme štúdia, nedá sa nespomenúť patrón študentov svätý Reparátus, ak chcete vidieť jeho pozostatky v presklenej rakve, stačí nazrieť do kostola františkánov na rovnomennom námestí v centre mesta a pokúsiť sa o príhovor pred blížiacou sa školou. Všetkým zaľúbeným sa, naopak, na večerné vychádzky odporúča nábrežie Dunaja, na ktorým sa dá so svojou polovičkou posedieť a v prítmí padajúceho súmraku povedať tie pravé slová.
Ak ste sa pri Dunaji ocitli uprostred slnečného dňa, nie je to žiadny problém, môžete si loďou urobiť výlet na Devín, alebo do blízkej Viedne či k vodnému dielu Gabčíkovo. No a ak ste turisti v Bratislave neznalí a v hlavnom meste využívate služby taxíkov, vedzte, že ten správny si treba zavolať telefonicky a nenastupovať do taxíkov čakajúcich na uliciach. Jazdia s prirážkou za stojné.

Bratislava v údajoch
Nachádza sa v strednej Európe vo výške 126 - 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí Malých Karpát. Bratislava sa rozkladá na 368 štvorcových kilometroch a má 426-tisíc obyvateľov. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne a je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe. Za čias Veľkej Moravy sa na dnešnom území Bratislavy nachádzalo významné hradisko Devín, z minulosti je známa aj zvyškami rímskeho a keltského osídlenia. Bola korunovačným miestom uhorských kráľov a kráľovien, ako aj sídlom ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa. Dnes v nej sídli prezident Slovenskej republiky, slovenská vláda i parlament. V hlavnom meste pôsobia najvýznamnejšie slovenské vysoké školy - Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita a Ekonomická univerzita.

Oplatí sa vidieť 18.6.-20.9.2008 Kultúrne leto a hradné slávnosti Trojmesačný letný festival (33. ročník) zahŕňajúci 11 samostatných festivalových projektov, 16 programových cyklov s účasťou umelcov zo Slovenska, Európy i zámoria, prezentujúcich svoje umenie na viac ako 20 scénach na námestiach, nádvoriach hradov, uliciach Bratislavy, ako aj v koncertných sieňach a kostoloch. www.bkis.sk 31.8. – 1.9. Dni majstrov na Hrade Festival tradičných remesiel a ľudového umenia sa koná každoročne na prelome augusta a septembra pri príležitosti Dňa Ústavy na hradnom vrchu Bratislavského hradu. Súčasťou podujatia je predvádzanie tradičných výrobných postupov za účasti remeselníkov a ľudových umelcov z celého Slovenska, škola remesiel ÚĽUV, živé múzeum tradičných roľníckych prác, programy pre deti i ľudová hudba. Vstup na festival je bezplatný. www.uluv.sk     27.06.-29.08 Bratislava Inline Letná korčuliarska akcia pre ľudí s pozitívnou energiou, pre každého, kto vie korčuľovať. Koná sa každý piatkový večer od konca júna do konca augusta. Bezpečnosť organizovaného prejazdu mestom zabezpečuje policajný sprievod, Červený kríž a špeciálny „inlajn tím“. www.bratislava-inline.sk 29.- 31.8. Devín 2008 Festival šermu, bojových umení a historických remesiel. Festival je súčasťou Bratislavského kultúrneho leta a hradných slávností. www.bkis.sk 5. - 6.9. Korunovačné slávnosti 2008 Jedno z najobľúbenejších a najväčších podujatí na Slovensku. Rekonštrukcia obradu korunovácie uhorského kráľa Ferdinanda II. za uhorského kráľa z  r. 1618 v historickom centre Bratislavy. Kráľ prijíma korunovačné insígnie od metropolitu za prítomnosti najvyšších predstaviteľov krajiny. Po skončení korunovačného obradu korunovaný kráľ pasuje rytierov zlatej ostrohy, skladá korunovačnú prísahu a zaväzuje sa brániť jednotu a celistvosť krajiny na korunovačnom pahorku. Po korunovačnom obrade nasleduje ľudová veselica, kde nechýbajú žongléri, hltači ohňa, pečie sa vôl, z fontány tečie víno a doboví remeselníci predstavujú svoje umenie. www.bratislava-info.sk  6.-7.9. Slovak Open – World series Kanoistika na divokej vode v Čunove www.kanoe-slalom.sk 13.9. Rímske hry Na pôde antickej Gerulaty v Rusovciach (Múzeum Gerulata) sa začiatkom septembra konajú Rímske hry, ktoré sú autentickou simuláciou starovekých rímskych hier za účasti cisára. Podujatie vyniká osobitou pompéznosťou a dobovou hodnovernosťou. www.muzeum.bratislava.sk 18.9.-16.11. České umenie 1. polovice 20. storočia – výstava Mirbachov palác, Františkánske nám. 11 www.gmb.sk  19. - 21. 9. Vinobranie  Rača Verejná degustácia vín 3. medzinárodného festivalu Frankovky modrej vo Villa Vino Rača.

Prečítajte si aj:

Bratislava určuje hospodársky rast Slovenska Bratislava patrí medzi najmladšie hlavné mestá Európy. Málokto vie, že v časoch, keď sa nazývala Prešporkom (Pressburg, Pozsony), bola jedným z najdôležitejších miest rakúsko-uhorskej monarchie. V Prešporku žilo viacero národov a národností. Ba v minulosti sa hovorilo, že správny Prešporák rozpráva 4 jazykmi: slovensky, nemecky, maďarsky a mišmaš. Ešte v osemdesiatych rokoch bolo možno v meste počuť starých Prešporákov ako v jednej vete povedia dve slová nemecky, dve slová maďarsky a dve po slovensky. To je „mišmaš“. Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Bratislava je malé veľkomesto Rozhovor. O budúcnosti Bratislavy s jej primátorom Andrejom Ďurkovským. Napriek tomu, že Bratislava bola v minulosti korunovačným mestom uhorských kráľov, nemá ani medzi obyvateľmi Slovenska, ani medzi obyvateľmi iných krajín povesť rešpektovanej metropoly, ako napríklad Praha či Viedeň. Prečo? Všetky metropoly sú na tom rovnako, nezdá sa mi, že by Bratislava bola menej rešpektovaná ako iné hlavné mestá. Pokiaľ komunikujem s kolegami v Prahe, ale aj v iných hlavných mestách, rozdiel nie je takmer žiadny. Všade majú obyvatelia krajiny pocit, že občania hlavného mesta sú iní, čo je spôsobené najmä tým, že sú bohatší, pretože metropolám sa ekonomicky zväčša darí lepšie ako iným mestám. Často však prízvukujem, že sa treba pozrieť aj na to, ako sa v Bratislave pracuje. Celý článok >>

Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský odporúča Danubiana Necelých 15 kilometrov južne od centra Bratislavy na cípe polostrova v strede mohutného toku Dunaja bolo 9. septembra 2000 otvorené jedno z najmladších európskych múzeí moderného umenia Danubiana. Nezvyčajná poloha na rozhraní troch susediacich krajín Slovenska, Rakúska, Maďarska, ale predovšetkým veľkolepý kontrast čírej vodnej hladiny, vysokej oblohy a nekonečných brehov hrádze vytvárajú rámec pôsobivej architektúry, evokujúcej tvary rímskej galéry uviaznutej na plytčine. Múzeum je výsledkom nadšenia a iniciatívy slovenského galeristu Dr. Vincenta Polakoviča a finančných prostriedkov holandského zberateľa a podporovateľa umenia Gerarda H. Meulensteena. Danubiana je otvorená od prvého mája do tridsiateho septembra každý utorok až nedeľu od desiatej hodiny doobeda do ôsmej hodiny večer. Devín Patrí k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Devín sa pod názvom Dowina sa spomína vo Fuldských análoch 864. Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy, miesto osídlené od praveku bolo súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus. Neskôr slúžil ako dôležitá veľkomoravská obranná pevnosť. Podľa historikov bol práve Devín Rastislavovým kniežacím hradiskom. V 13. storočí postavili na Devíne stredný a horný hrad, ďalšie úpravy vykonali v druhej polovici 16. storočia, v roku 1809 ho zničili napoleonské vojská. Už ako zrúcanina patril k obľúbeným miestam štúrovcov, ktorí naň organizovali výlety slovenskej mládeže pod vedením Ľudovíta Štúra. Od 30. rokov 20. storočia sa tu realizuje archeologický výskum. V suteréne stredného hradu sa nachádza výstavná miestnosť, súčasťou horného hradu sú čiastočne upravené jaskyne. Železná studienka Železná studienka je súčasťou Malých Karpát a jednou z lokalít bratislavského lesného parku. Slúži ako rekreačné a športové prírodné stredisko pre Bratislavčanov i obyvateľov širokého okolia. Je obľúbeným miestom na konanie firemných podujatí a stretnutí väčších skupín ľudí v prírode. V čase slovenského štátu bola obľúbeným kúpaliskom Bratislavčanov, dnes je kúpanie v rybníkoch, ktoré sú jej súčasťou, zakázané. Od roku 2005 je v jej areáli opäť spustená lanovka na Kolibu, ktorú môžu využiť tak peší turisti, ako aj cyklisti. Jej dĺžka dosahuje 976 metrov a prekonáva prevýšenie 184 metrov. V prevádzke je denne v zimnom aj v letnom období. Je pri nej aj cyklistická a verejná zjazdová trať Rohatka.