Ich príjmy sú totiž vďaka nim podstatne vyššie ako platy ostatných sudcov a takýto stav považuje vláda za diskrimináciu pri odmeňovaní sudcov všeobecných súdov. Dnes sú príplatky na úrovni šesťnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. "Chceme zamedziť ďalšiemu nerovnakému zaobchádzaniu, lebo žijeme v právnom štáte, nie v právnom bezvedomí," vysvetlil minister. Ako dodal, s prípravou návrhu sa musí poponáhľať. Príplatky špeciálnych sudcov by sa mali meniť už o pol roka. Konkrétnu sumu určí ministerská komisia. "Čím neskôr sa to urobí, tým viac bude musieť Slovensko doplácať ostatným sudcom." Na svete je už totiž právoplatné rozhodnutie bratislavského okresného súdu, podľa ktorého sú rozdiely v platoch sudcov neopodstatnené a dochádza ku diskriminácii.
Miliardy pre sudcov?
"Objektívne nie je dôvod na takéto platové rozdiely," vysvetlil hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak. Aj preto je zo strany sudcov už 277 žalôb na rezort spravodlivosti. Rovnaký prípad je už aj na Ústavnom súde. Ak by mal štát skutočne rozdiel doplatiť všetkým 1 200 sudcom, stálo by ho to takmer štyri miliardy korún. Či štát skutočne peniaze sudcom doplatí, Harabin zatiaľ povedať nechcel. Súčasný stav však považuje za protiprávny. "Veď sudca na Najvyššom súde rozhoduje o miliardách korún alebo o ťažších kauzách, ako je napríklad 500-korunový úplatok." Harabin tvrdí, že tie najťažšie kauzy, ako sú čistič, Borža, Černák nerobili sudcovia Špeciálneho súdu, ale všeobecného súdnictva. "A to bez príplatku za tú istú prácu, náročnosť aj nebezpečnosť. Podľa môjho názoru je to v rozpore so zásadou právneho štátu."
Lipšic: Je to útok od chrbta
Harabin pripomína, že peniaze sa našli aj po rozhodnutí Ústavného súdu, že sudcovia majú nárok na štrnáste platy. Doplatok by pritom dostal aj samotný Harabin, ktorý bol do volieb sudcom Najvyššieho súdu. "Ja som tiež pojednával napríklad pápajovcov a tiež som sa nebál a aj iné kauzy, uložil som aj doživotie, to je menej záslužná práca?"
Exminister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) tvrdí, že doplácanie rozdielu sudcom nie je právne možné. Podľa neho o tom nemôže rozhodnúť všeobecný ani Ústavný súd, pretože výšku platu určuje parlament. "Ak by aj Ústavný súd prišiel k záveru, že príplatky sú príliš vysoké, mohol by ich zrušiť, ale ani on nemôže vytvoriť zvýšenie platov všeobecných sudcov." Plánovanú úpravu príplatkov špeciálnych sudcov považuje len za ďalší krok k oslabeniu Špeciálneho súdu. "Ak to nešlo priamym útokom, chcú to spraviť dýkou zozadu do chrbta."
Ficova novela
Lipšic hovorí, že výška príplatkov špeciálnych sudcov a prokurátorov sa zmenila v roku 2005 na základe novely Trestného poriadku, ktorú predložil vtedy opozičný poslanec Robert Fico. Pôvodne totiž zákon hovoril len o dvojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Práve na túto úroveň by sa podľa generálneho prokurátora Dobroslava Trnku mali aj vrátiť. Odchodov špeciálnych prokurátorov sa neobáva.
Špeciálni sudcovia sú pripravení o odmeňovaní diskutovať. "Snahu sudcov dosiahnuť rovnakú platovú úroveň nepovažujeme za útok na Špeciálny súd, ale za snahu správnu a legitímnu, pretože sudcovia majú rovnakú zodpovednosť za rozhodovanie bez ohľadu na to, či pôsobia na Špeciálnom súde alebo na iných súdoch," tlmočila hovorkyňa Špeciálneho súdu Katarína Kudjáková.
Minister Harabin vlani predložil aj návrh, ktorým sa mal zrušiť Špeciálny súd a špeciálna prokuratúra. Vláda ho však neschválila a premiér Robert Fico namiesto rušenia avizoval úpravu pôsobnosti súdu. Ani tá sa však tento rok nechystá. "Žiadne podnety v tomto smere nemáme ani zo strany expertov, ani vlády," tvrdí Harabin.

Platy v justícii:
- základný plat špeciálneho sudcu je 1,3-násobkom základného platu "bežných" sudcov a prokurátorov (vyše 73-tisíc Sk)
- všeobecní sudcovia poberajú bez príplatkov toľko ako poslanci parlamentu (vyše 56-tisíc Sk)
- príplatok sudcu Špeciálneho súdu je šesťnásobok priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve (vyše 110-tisíc Sk)
- pôvodne bol príplatok vo výške dvojnásobku priemernej mzdy (vyše 37-tisíc Sk)
Zdroj: HN