Pokuta za nezverejnenie opravy, odpovede či dodatočného oznámenia sa znižuje z 200-tisíc maximálne na 150-tisíc korún. To sú ústupky, ktoré je najsilnejšia vládna strana Smer-SD ochotná urobiť v tlačovom zákone. Včera ich jej zástupcovia predstavili na rokovaní parlamentného mediálneho výboru.
Právo na odpoveď zostáva
Podľa ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) pozmeňujúce návrhy tlačový zákon nemenia, len mierne upravujú. "Jeden z nich sa týka aj práva na odpoveď tým, že upravuje obsah odpovede, že sa musí obmedziť na skutkové tvrdenie." Maďarič považuje túto zmenu za dostatočnú. "Nesúhlasím so zlúčením práva na odpoveď s právom na opravu. Oprava je svojím spôsobom stanoviskom vydavateľa, lebo on opravuje nepravdivé alebo nepresné skutkové tvrdenie," reagoval v súvislosti so žiadosťou OBSE, aby sa tieto dve práva zlúčili.
Opozícia však bude na koalíciu ešte apelovať viacerými návrhmi. "Napríklad, aby vydavateľ mal právo reagovať na zverejnenú odpoveď dotknutej osoby," uviedol pre HN poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. Podľa neho je na hrane ústavnosti, ak vydavateľ nemôže reagovať na odpoveď - a to ani v prípade, že by vedel dokázať, že dotknutá osoba v odpovedi zavádza. Reagovať bude môcť dotknutá osoba totiž aj na pravdivé informácie.
Ani predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček s čiastočnou úpravou tohto bodu nie je spokojný. Zákon je podľa neho pre celebrity a politikov, nie pre občana. "Ak by sme si porovnali percento reakcií v mienkotvorných novinách, je drvivá väčšina reakcií zo strany politických celebrít a v iných typoch médií zo strany celebrít z oblasti shovbizu. Reakcií občanov tam nájdeme mimoriadne málo."
Kritici však oceňujú, že zo zákona vypadne kontroverzný paragraf o pokutovaní médií za šírenie informácií, ktoré propagujú psychotropné látky, vojnu, násilie alebo nenávisť. O obsahu článkov teda nebude rozhodovať ministerský úradník. Šírenie takýchto obsahov bude riešiť novela Trestného zákona, do ktorej pribudne trestná zodpovednosť právnických osôb. Sankcia pre vydavateľov by tak paradoxne mohla stúpnuť až na desiatky miliónov korún.
Šéfka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka zmeny víta, žiada však ďalšie. "Chýba nám napríklad definícia cenzúry či konštatovanie, že novinára nemožno nútiť robiť veci proti svojmu svedomiu." Krútka trvá na tom, aby aj verejné inštitúcie mali mať povinnosť poskytovať informácie. "Malo by byť aj jasne dané, kedy to môžu odmietnuť a musí to byť odôvodnené, aby to nebolo tak, že budú novinára naťahovať celé dni. Ak to nie je odôvodnené, môže tam byť aj pokuta."
Opäť blokácia eurozmluvy?
O zmenách, ktoré včera koalícia postavila na stôl, bude mediálny výbor hlasovať o týždeň - následne o nej bude o návrhu zákona rozhodovať parlament. Opozícia však už teraz vie, že im ústupky nestačia. "Mne osobne táto podoba zákona ešte nedáva garanciu, že zahlasujem za Lisabonskú zmluvu," vyhlásil Galbavý. Podľa Grigorija Mesežnikova z Inštitútu pre verejné otázky je takýto postoj opozície normálny - rovnako ako to, že koalícia musela pristúpiť k zmenám. Očakáva, že k inštitútu práva na odpoveď bude v NR SR ešte dlhá diskusia. "Ten najväčší náhubok zákona súvisí práve s tým, ako je naformulované právo na odpoveď. Opozícia bude trvať na jeho zmene," predpokladá politológ.
| Prečítajte si aj: |
| Právo na odpoveď posilní dôveryhodnosť médií Rozhovor. Minister kultúry a podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič pre HN: Prečo ste sa rozhodli akceptovať pozmeňujúci návrh, ktorým sa zo zákona vypustí možnosť ministerstva kultúry trestať médiá za obsah článkov? Toto ustanovenie do zákona v rokoch 1998 a 2000 presadila súčasná opozícia a v súčasnom zákone je pokuta do 2 miliónov korún. Ministerstvo kultúry pôvodne pri príprave návrhu toto ustanovenie nemalo a dalo ho tam na požiadavku niektorých rezortov v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Dôvodom bolo, že v súčasnosti podľa trestného zákona nie je možné postihovať médiá za obsahy, ktoré by šírili nenávisť, propagovali by násilie či drogy. V súčasnosti však cez legislatívnu radu vlády prešla novelizácia Trestného zákona, ktorá umožní postihovať v tomto zmysle právnické osoby. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
Anketa HN: Budete využívať právo na odpoveď? Ivan Petranský, šéf ÚPN |
| Prečítajte si aj: |
| Pred čím nás varuje Európa Nelegitímna právomoc exekutívy kontrolovať médiá, diery v zákone umožňujúce cenzúru alebo likvidácia nezávislosti médií. To je len niekoľko z výhrad, ktoré mali medzinárodné inštitúcie k tlačovému zákonu z dielne ministerstva kultúry. Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti zákonu vyčítal predovšetkým sankčnú právomoc ministerstva kultúry, kde minister Marek Maďarič (Smer-SD) zapracoval okrem iného aj možnosť udeľovať pokuty médiám za šírenie nenávisti na základe politického presvedčenia. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Od komunistov až po Lisabonskú zmluvu Novinári sa dodnes riadia tlačovým zákonom z čias hlbokého komunizmu – platí od roku 1966. Po novembrovej revolúcii z neho zmizol článok o vedúcej úlohe komunistickej strany v spoločnosti a štáte. Na modernú reformu tlačového práva sa však neodhodlala ani jedna z doterajších vlád. Návrh nového zákona pripravil v roku 2000 aj Slovenský syndikát novinárov – predložili ho do parlamentu, návrh však prešiel toľkými úpravami, že sa syndikát od neho dištancoval. Celý článok >> |