ákon o zásluhách Andreja Hlinku po prvý raz prijali 25. apríla 1939 v časoch nelegálneho slovenského štátu a jeho text sa "de facto zhoduje s návrhmi, ktoré teraz kolujú v Národnej rade (NR)". V reakcii na schválenie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o slovenský národ a Slovenskú republiku to pre TASR povedal predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky.
"Táto krajina ide zlým smerom, zdá sa, že Slovenská národná strana (SNS) sa odtrhla z reťaze," hodnotil prijatie zákona. Na otázku, prečo by demokratický parlament nemohol uzákoniť zásluhy osobnosti len preto, že tak už urobil snem autoritatívneho režimu, Csáky odpovedal, že nejde o mechanické, ale obsahové súvislosti. "Ten štát bol založený na určitom hodnotovom systéme, Andrej Hlinka sa vyjadroval k citlivým témam, chválil seba ako dobrého žiaka veliteľa Tretej ríše Adolfa Hitlera," vyjadril sa priamo.
Zákon z roku 1939 má iba tri paragrafy: "1. Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ, 2. Text paragrafu 1 tohto zákona vkreše sa do kameňa a vsadí sa do budovy Slovenského snemu, 3. Zákon tento splní vláda". V tomto zmysle text takmer presne zodpovedá návrhu zákona o zásluhách Andreja Hlinku, ktorý predložili poslanci Kresťansko-demokratického hnutia (KDH). Na rozdiel od obšírnejšieho návrhu SNS, návrh KDH parlament neschválil, hlasoval však zaň poslanec SMK Miklós Duray. "Nepomýlil som sa. Ja som povedal aj svojim kolegom z klubu, že ja budem hlasovať ´za´ a navrhol som, aby tiež hlasovali ´za´. Andreja Hlinku nepovažujem za farára, ale za politika, ktorý predstavuje určitú kontinuitu v tejto oblasti strednej Európy," povedal pre TASR.
Na otázku, či nepovažuje Hlinku za kontroverzného politika, Duray odpovedal, že každý politik je kontroverzný. Na margo skutočnosti, že sa Hlinka podľa niektorých zdrojov prirovnal k Hitlerovi, Duray vyhlásil, že v tom období sa ešte zďaleka nevedelo, ako sa Hitlerova politika vyvinie. "Ešte boli iné pomery a predpokladám, že v tridsiatych rokoch, i keď už veľa sme vedeli o Hitlerovi, napriek tomu boli politici, ktorí ho obdivovali, nie za jeho činy v budúcnosti, ale zato, že bol národne a sociálne založený a si neuvedomovali, že to, čo on robí, môže viesť k druhej svetovej vojne," povedal s dodatkom, že v týchto rokoch vstupovali napríklad do talianskej fašistickej strany ľudia, z ktorých boli neskôr antifašisti. "To znamená, že za určité kroky v určitom období človeka netreba odsudzovať, ale treba to dobovo chápať," uzavrel Duray.