Novela zákona o ochrane prírody je v rozpore s Aarhuským dohovorom ratifikovaným Slovenskou republikou aj Európskou úniou (EÚ). Vyplýva to z analýzy, ktorú TASR poskytol právnik Peter Wilfling z občianskeho združenia Občan a demokracia.
Ako problémové sa črtajú tie časti zákona, ktoré hovoria o vyrovnaní orgánov s námietkami občianskych združení (OZ) a ich prístupu k súdu. V prípade porušenia dohovoru tak môže Európska komisia (EK) začať proti Slovensku konanie a podať proti nemu žalobu na Európskom súdnom dvore, hovorí Wilfling. V súčasnosti začala EK dve konania proti Slovensku ohľadne ťažby v Tichej a Kôprovej doline a v súvislosti s nevyhlásením chránených vtáčích území.
Jedno z práv, ktoré garantuje dohovor obyvateľom združeným v environmentálnych OZ je aj právo, aby sa úrad v rozhodnutí vyrovnal s pripomienkami verejnosti, teda aby uviedol, ako ich zohľadnil, alebo prečo ich neakceptoval, vysvetlil Wilfling. Novela zákona mení súčasný štatút OZ z účastníka konania na zúčastnenú osobu, ktorej postavenie je podľa ochranárov z Greenpeace Slovensko a siete mimovládnych organizácií Ekofórum iba štatistické. Zúčastnená osoba nemá podľa zákona o správnom konaní nárok na zohľadnenie výsledkov účasti verejnosti v povoľovaní činnosti. Ide napríklad o povolenie činností v chránených územiach ako výruby stromov, stavebné povolenia, postreky chemickými látkami, použitie pesticídov alebo ťažbu dreva.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR malo poslanecký návrh zákona na pripomienkovanie. Zmenu postavenia združení hodnotí ako krok, ktorý bude prínosom a je plne v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska voči EÚ. Mimovládne organizácie podľa rezortu často zneužívali svoje nadštandardné postavenie na obštrukcie pri správnych konaniach. Ako príklad MŽP uvádza regulačný odstrel medveďov, kde práve pre kroky občianskych združení nedošlo k realizácii ani ročného 10-percentného regulačného odstrelu. Výsledkom toho sú napríklad tragické strety s človekom alebo ich sinantropné správanie, domnieva sa šéf rezortu Jaroslav Izák.
Predkladateľ poslaneckého návrhu novely Marian Záhumenský (Smer-SD) tvrdí, že požiadavky dohovoru sú naplnené možnosťou občanov podať podnet na prokuratúru na prešetrenie zákonnosti rozhodnutia. Analýza poukazuje na fakt, že novela nezodpovedá požiadavkám dohovoru na účinný, včasný a spravodlivý súd. Podľa zákona o prokuratúre ak prokurátor príde k záveru, že rozhodnutie úradu je nezákonné, môže podať tzv. protest. Je to však iba návrh, prokurátor nemôže nezákonné rozhodnutie zrušiť. Prokurátor nie je ani povinný podať žalobu na súd proti rozhodnutiu.
Aarhurský dohovor upravuje pre krajiny, ktoré ho ratifikovali, spôsoby prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia. Jeho cieľom je podpora zodpovednosti a transparentnosti rozhodovania a posilnenia verejnej podpory rozhodnutí, týkajúcich sa ochrany prírody. Na Slovensku platí od roku 2006.