V KDH je rozkol. Na jednej strane je línia lídra Pavla Hrušovského, na druhej strane vaše krídlo a akoby "proti všetkým" je poslanec Peter Gabura. Existuje východisko z tejto nenormálnej situácie?
- Médiám sa občas právom vyčíta, že o správach neinformujú, ale ich vyrábajú. Obávam sa, že ste sa práve ocitli v takomto nebezpečenstve. Ja nemienim kritizovať vedenie KDH až na celkom nevyhnutné výnimky. Jednu som urobil minulý týždeň, keď som hovoril o istom zlyhaní časti funkcionárov KDH v súvislosti s výhradou vo svedomí. To som ale považoval za historickú nevyhnutnosť. Ale inak vôbec nemám záujem KDH kritizovať. Rešpektujem vedenie KDH, akurát podotýkam, že to neznamená, že sa politicky odmlčím. Robím politiku a ťažko mi niekto môže vyčítať, že ja alebo Ján Čarnogurský, František Mikloško, Pavol Minárik, Rudolf Bauer, robíme niečo "nekádehácke".
Krízu v KDH nevytvárajú médiá. Keď sa predsedníctvo strany musí zaoberať najskôr výrokmi poslanca Gaburu a teraz vami, to asi nie je úplne v poriadku...
- Všetko, čo robím je kádehácka línia politiky. Viac by som sa k téme KDH už nechcel vyjadrovať. Ak dovolíte, politik má právo povedať. Pýtajte sa ma na čo chcete a ja na čo chcem, odpoviem.
Samotná podpredsedníčka KDH Mária Sabolová hovorí, že robíte "paralelnú politiku" a považuje to za vážny problém.
- Veď k tomuto som sa už vyjadril.
Robíte paralelnú politiku?
- Myslím si, že by ste mali rešpektovať to, že by som rád v tomto rozhovore zabrúsil do iných vôd.
Časť KDH tvrdí, že uprostred hnutia okolo vás sa vytvára názorová platforma. Chystá sa niečo také?
- Takéto otázky dostávam rok aj štvrť. Stále odpovedám, že som zakladateľ KDH a nemienim z neho odchádzať. Nie je už trošku otupné dávať stále tie isté otázky? Vidieť, že politik na ne odpovedá pravdivo, čo čas potvrdzuje?
Ste lojálny vedeniu KDH?
- Úplne rešpektujem výsledky snemu a vedenie KDH. To však neznamená, že ten, kto na sneme neuspel, by mal odísť z politiky.
Nehovorím o odchode z politiky. Historická skúsenosť ale hovorí o tom, že ten, kto kritizoval vedenie svojej strany, ju napokon opustil alebo založil vlastnú stranu.
- Už sa opakujeme. Odpovede na otázky, ktoré kladiete, som v už viackrát zopakoval.
KDH má problém s percentami. Čo môže urobiť, aby získalo vyššiu podporu?
- KDH by sa nemalo báť jasne prehlásiť, že je stranou, ktorá je národná. Musí ukázať skutočnú národnú líniu. V tomto vzťahu vidíme u nás rôzne prístupy. Jeden je primitívno-populistický. Myslím si, že si asi nikto neželá, aby to, čo robí Ján Slota, bola autentická národná politika na Slovensku. Potom je tu umiernenejšia línia, ktorú robí Smer. Tá je dedičom politiky, ktorú robili slovenskí národne orientovaní komunisti, akým bol Gustáv Husák. Ak by sa presadzovala táto línia, bolo by to nešťastím pre Slovensko. Súvisí totiž aj s určitou obhajobou a rehabilitáciou niektorých komunistických predstaviteľov. Mala by to byť autentická národná línia, ktorá vychádza z kresťanských tradícií a hlási sa napríklad k autonomizmu Andreja Hlinku.
Prečo ale KDH nezdôrazňovalo národný akcent uplynulé štyri alebo osem rokov, keď bolo vo vláde. Prečo s tým prichádzate až teraz?
- Myslím si, že to tak nie je. To čo robíme nie je nič umelé. Skôr sa mi zdá, že novinári majú trošku slabšiu pamäť, alebo si nepreštudovali modernú históriu. V polemike s SNS som často spomínal 80. výročie Černovej 1987, keď to bola zakázaná téma a kto ju otváral, tomu hrozilo trestné stíhanie. František Mikloško a Ján Čarnogurský usporiadali malinkú pietnu spomienku. Proste to urobili, takže táto tradícia v politike KDH existuje. V roku 1990 už bolo po voľbách a vtedy bola pri príležitosti Hlinkovej smrti prvá legálna spomienka v Ružomberku. Z dnešného pohľadu to znie komicky - Vladimír Mečiar bol po prvý raz predsedom slovenskej vlády a Ján Čarnogurský podpredsedom. Mečiar vtedy ministrom za KDH zakazoval, aby sa tejto spomienky zúčastnili. Oni ho, samozrejme, ignorovali a dobre urobili. Mečiar bol v tom čase VPN-kár, federalista a taký akože liberál. Vidíte teda, že sme to robili už vtedy.
S myšlienkou oceniť Andreja Hlinku však prichádzate až teraz. Prečo?
- Nebolo 100. výročie od Černovej.
Keď ste boli vo vláde, mali ste rozhodne väčšiu šancu presadiť svoje návrhy.
- Výročia sú symboly. Sú určité uzly v dejinách a vtedy treba aby sa konalo. Sila čísel je veľká. A aj tak sme sa tomu venovali. V roku 1999 som mal prejav v Ružomberku na námestí, keď bola spomienka na Andreja Hlinku.
Máte pre toto národné smerovanie aj podporu vedenia KDH?
- Ja tam nevidím žiadny konflikt.
Národne orientovaných voličov má Slotova SNS. Chce ich získať na svoju stranu?
- Tieto otázky považujem za trošku nevhodné. Vychádzajú akoby z presvedčenia, že politik je prázdna nádoba bez názoru a podľa potreby hovorí nejaké návrhy, aby získaval voličov. Máme svoje názory, sú dlhoročné, konzistentné a trvalé, prezentujeme ich a kto s nami sympatizuje, ten nás volí. Politika SNS je bezvýchodisková. Problém vo vzťahu medzi Maďarskom a Slovenskom je dlhodobý a bude trvať minimálne niekoľko desaťročí. Pre nás je Trianon pravek, pre nich je to boľavá otvorená rana, akoby sa to stalo včera. Toto asi nikdy nepochopia slovenskí liberáli, ktorí si myslia, že stačí byť pasívni. Vidíme, že sa teraz situácia istým spôsobom radikalizuje a hľadá sa účinná odpoveď. To, čo robí SNS, to nie je. Tým strácame sympatie v zahraničí. Zatiaľ sa to nevyvíja zle. Pred pár dňami dali európski socialisti vyhlásenie, v ktorom kritizovali vznik maďarských gárd. To sú body pre Slovensko. Slota by to ale neuváženými výrokmi mohol zasa vyvažovať v náš neprospech.
Hovoríte, že politika SNS je bezvýchodisková. Chcete teda ponúknuť sympatizantom národnej politiky nejaké východiská? Budete sa ešte viac vyhraňovať proti Jánovi Slotovi - a to, čo on hovorí, chcieť vysvetliť kultivovanejším spôsobom?
- Ide o kultivovanú politiku, ale aj obsahovo je to niečo iné. Riešením nie je vzájomná nenávisť a zrážka. Slovensko by malo pokračovať v politike porozumenia, ale musí aj reagovať na neprijateľné a falošné návrhy z maďarskej strany. Za falošný tón považujem napríklad, keď Pál Csáky hovorí o utrpení Maďarov, ktorí boli vysídlení, ale odmieta to dať do súvislosti s Viedenskou arbitrážou. Treba, samozrejme, žiadať aj ústretovosť maďarskej strany.
Chcete teda KDH "nahnať" KDH percentá cez národnú agendu. Neobávate sa, že okrem SNS je silným konkurentom na tomto poli aj Smer, ktorý tiež zdôrazňuje národné témy?
- Smer je v národnej línii zaťažený dedičstvom slovenských národných komunistov - to je ten husákizmus, mináčizmus. Keď na to mali čas, trošku s Prahou bojovali, ale keď došlo na boj proti triednym nepriateľom, to sa už spájali s Prahou a kýmkoľvek a kedykoľvek. Celá tá ich národná línia je prepletená s oportunizmom.
Niektorí vaši kolegovia majú pocit, že vaše aktivity prekrývajú to, o čo sa snaží KDH a opozícia...
- Vraciame sa späť. Zasa by som musel povedať len, že všetko čo chcem robiť, je kádehácka línia.
Viete pri vašom národnom "ťažení" odhadnúť líniu nacionalizmu, za ktorou už by to mohlo byť pre Slovensko a KDH problematické?
- Národná línia sa nerovná nacionalizmu. V človeku je viacero identít. Je tu náležitosť k rodine, kultúre. Nacionalizmus je, keď sa tá národná rovina vytrhne a postaví nad všetko ostatné, a to my nerobíme. Chybou by bolo však aj tú náležitosť národnú úplne popierať, ako to robia liberáli. Znamená to aj nechať priestor ľuďom, ako je Slota.
Hlásite sa k odkazu Andreja Hlinku. K nemu sa však hlásia aj niektoré skupiny, ktoré majú blízko k extrémizmu a nacionalizmu. Nebojíte sa, že sa sympatizantmi KDH sa stanú aj takýto ľudia?
- K tomu sa neviem vyjadriť a ani nevidím dôvod. Andrej Hlinka predsa nemôže za to, kto všetko sa k nemu hlási sedemdesiat rokov od jeho smrti.
V jednom rozhovore ste povedali, že vystúpenie KDH z vládnej koalície pre zmluvu o výhrade vo svedomí neľutujete, lebo treba bojovať hodnoty. Ešte stále si myslíte, že to za to stálo?
- Urobme malú rekapituláciu. Vlani vo februári KDH vystúpilo z vlády na protest proti tomu, že Mikuláš Dzurinda nechcel splniť časť programového vyhlásenia. Takéhoto činu, akého vtedajšie KDH bolo schopné urobiť, nebola schopná žiadna strana v Európe. Ja som sa tiež vzdal ministerského kresla. Považujem to za hviezdnu hodinu KDH, ku ktorej sa budeme vracať aj v budúcnosti. Ešte sa ukáže v zápase medzi kresťanskou a svetskou kultúrou, čo vlastne výhrada vo svedomí znamená. Táto téma bola znovu aktuálna v posledných dňoch v návrhu ministra zdravotníctva. Objavila sa hrozba, že gynekológovia budú nútení robiť potraty proti svojmu presvedčeniu, aby neprišli o prácu. To bol okamih, keď KDH malo povedať - mali sme pravdu, tomuto sme chceli zabrániť. KDH mohlo povedať, sme hrdí na to, že sme vtedy z vlády vystúpili. Toto však nepovedalo. Došlo k absurdnej situácii, keď na tlačovke KDH, kde vedenie správne kritizovalo Valentoviča, nebolo schopné povedať, že sme kvôli tomu vystúpili z vlády a mali sme pravdu. A preto som to musel urobiť ja.
A prečo to podľa vás neurobili?
- Pretože v skutočnosti - a to viem ako svedok všetkých tých udalostí v KDH - hnutie svoje vystúpenie z vlády vnútorne oľutovalo. V okamihu, keď sa k tomu mohlo s hrdosťou prihlásiť to nemohlo urobiť, pretože zmenilo názor. Bolo to vidno aj na sneme, kedy bolo zrejmé, že najväčší potlesk si možno zabezpečiť tým, že sa čo najviac dištancuje od odchodu z vlády. To je prípad popularity Martina Fronca na sneme KDH. A toto považujem za zlyhanie veľkej časti KDH. Ja som svojim komentárom k Valentovičovmu zákonu bránil hviezdnu chvíľu KDH.
Práve tento moment vlani naštrbil dôveru medzi SDKÚ a KDH. Podarilo sa to už aspoň čiastočne napraviť?
- Jasne som pomenoval aj zlyhanie Mikuláša Dzurindu, ktorý sa zaradil do plejády politikov, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, ale praktickými krokmi podporujú ideológiu sekularizmu. To však neznamená, že s SDKÚ nemôžeme niekedy v budúcnosti spolupracovať vo vláde.
A s Mikulášom Dzurindom?
- Ťažko hovoriť iným stranám do toho, koho majú mať vo vedení. Koaličná vláda - to nie je spolok priateľov. Teda asi neľutujete ani to, že ste boli proti koalícii so Smerom?
- Nie. Tieto moje názory sa nijako nemenia.
Ľútosť v KDH nad odchodom z vlády nie je najmä ľútosťou nad tým, že Smeru po voľbách nedalo dostatočne včas najavo, že by malo záujem byť vo vládnej koalícii?
- Ako svedok diania v KDH môžem povedať, že tieto veci sa nedajú od seba oddeliť. Tá ľútosť sa v plnej miere prejavila až niekoľko mesiacov po vystúpení z vlády. Vybúšila najmä z funkcionárskeho aktívu potom, čo sme sa po voľbách ocitli definitívne v opozícii. Keď niekto bol za vystúpenie z vlády aj proti vstupu do vlády so Smerom, mal to dosť ťažké. Napriek tomu si myslím, že táto línia je správna.
Nie je to práve to, čo vám možno nevedia zabudnúť?
- Ale áno. Tak to je, teda v časti KDH.
Kritizujete vlastných kolegov, kritizujete Smer, SNS, ĽS-HZDS aj Mikuláša Dzurindu, ste opatrný voči novému vedeniu SMK. Nemáte tých politických nepriateľov až priveľa?
- Ale zďaleka nie som jediný. To robia politici úplne bežne.
Je tá kritika teda vaše presvedčenie alebo politika?
- A je toto správna otázka, ktorú treba klásť? Nie sú správnejšie otázky, mýlite sa v tomto a tomto, čo vy na to? Také otázky nedostávam.
Pre voliča je však dôležité, či politik robí niečo z presvedčenia alebo podľa nejakej politickej metodiky.
- Kritika iných politikov by nemala viesť k nemožnosti spolupracovať a myslím si, že takú politiku ani nerobím.
Vaše vyjadrenia bude riešiť predsedníctvo KDH. S čím tam pôjdete?
- Nie som o niečom takom vôbec informovaný. Považujem to za nepochopenie zo strany novinárov.
Potvrdila to aj šéfka poslaneckého klubu KDH.
- Všetko čo robím je kádehácka línia politiky. Ja držím líniu politiky KDH takú, aká bola, keď sme vystupovali z vlády. Je faktom, že pol KDH to ľutuje, ale žiadny dokument toho druhu nebol prijatý. Platné je uznesenie o vystúpení z vlády.