Trenčiansky kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou, južná časť kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe susedí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.

Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti Západných Karpát. Územím kraja preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina. Tú na východe uzatvára masív Považského Inovca, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy, na západe masív Bielych Karpát.
Na juhovýchode je kraj ohraničený pohorím Vtáčnik. Z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty a Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra prameniaca na území okresu Prievidza.
Riečnu sieť kraja okrem Váhu a Nitry tvoria i ďalšie vodné toky: Myjava, Jablonka, Klanečnica, Bošáčka, Drietomica, Súčanka, Vlára, Teplička, Bebrava -- Radiša, Nitrica a Handlovka.
Súčasná sídelná štruktúra kraja je výsledkom doterajšieho zložitého vývoja, na formovaní ktorej sa podieľal celý súbor faktorov. Z nich najväčší vplyv zohralo prírodné prostredie, poloha regiónu, historický vývoj, ako aj povojnový proces industrializácie a urbanizácie.

Historický vývoj
Územie dnešného kraja bolo osídlené už od najstarších čias. Dokumentujú to rozsiahle archeologické nálezy umiestnené vo viacerých našich i zahraničných múzeách, napríklad v Bratislave, Martine, Žiline, vo Viedni a v Budapešti.
Slovanské obdobie je doložené prvými archeologickými nálezmi už v 7. -- 8. storočí, ale najväčší rozsah osídlenia sa zistil až v 9. storočí. Po rozpade Veľkej Moravy sa postupne celé územie Slovenska dostalo pod správu Uhorska.
Od 13. storočia do roku 1848 sa o územie dnešného kraja delili tri stolice: Trenčianska, Nitrianska a Tekovská. Neskôr, keď sa stolice zmenili na župy, až do roku 1922 sa stav prakticky nezmenil. Trenčianska stolica (neskôr župa) bola väčšia ako dnešný kraj. Na severe susedila dokonca až s Poľskom a s Oravskou stolicou. V krátkom období územnej reorganizácie za Jozefa II. bolo celé územie dnešného Trenčianskeho samosprávneho kraja v Nitrianskom dištrikte.
V priebehu histórie sa územné organizácie na strednom Považí, ako aj postavenie a funkcie Trenčína menili. V roku 1949, keď bolo na Slovensku zriadených šesť krajov a 92 okresov, sa prvýkrát v histórii územnej správy pretrhli väzby Trenčín na severné územie. Trenčianska župa bola rozdelená, okresy Trenčín a Nové Mesto nad Váhom boli pričlenené k Bratislavskému kraju, severná časť župy k Žilinskému kraju a okres Bánovce na Bebravou k Nitrianskemu kraju.
Trenčiansky samosprávny kraj s deviatimi okresmi:
-- Bánovce nad Bebravou,
-- Ilava,
-- Myjava,
-- Nové Mesto nad Váhom,
-- Partizánske,
-- Považská Bystrica,
-- Prievidza,
-- Púchov a 
-- Trenčín.
Zákonom č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch bolo na území Slovenskej republiky zriadených osem samosprávnych krajov, ktoré sú zhodné s predchádzajúcim územnosprávnym členením. Z pôvodného Trenčianskeho kraja vznikol k 1. januáru 2002 Trenčiansky samosprávny kraj (TSK), ktorého samosprávne orgány sú volené občanmi kraja (predseda TSK a  45 poslancov).

Prírodné podmienky
Reliéf kraja je pomerne výškovo členitý. Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti západných Karpát. Najvyšším vrchom je Vtáčnik (1 368 metrov nad morom) v rovnomennom pohorí, najnižšie položeným miestom je Horná Streda (166 metrov nad morom). Z juhu do kraja zasahuje Podunajská pahorkatina.
Nerastné bohatstvo kraja je zastúpené širokou rozmanitosťou surovinových druhov. Z palivovo-energetických surovín sa nachádzajú v oblasti hornej Nitry ložiská hnedého uhlia a lignitu v Handlovej a Nováckej hnedouhoľnej panve. V širšom okolí Mojtína a Strážovských vrchov sa nachádzajú ložiská bauxitu, avšak z ekonomických dôvodov sa nedá ťažiť, ako aj magnetit v okolí obce Zlatníky. Z nerudných surovín sa v kraji nachádzajú najmä stavebné materiály, napr. dolomity, vápenec, stavebný kameň, vápenitý slieň, cementárska sialitická surovina, štrkopiesky, tehliarska surovina, dekoračný kameň. Ložisko cementárskych surovín v Hornom Srní svojím významom presahuje rámec kraja.
Z prírodných zdrojov majú veľké zastúpenie i minerálne vody a termálne pramene, ktoré sa využívajú na liečbu, napr. v svetoznámych kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach a Nimnici.
Na území kraja sa nachádzajú zdroje kvalitnej pitnej vody, ktorá sa plní do spotrebiteľského balenia pod názvom Lucka,  Mitická, Šivarina a Iwa.
V územnej ochrane je stanovených päť stupňov, pričom rozsah obmedzení sa zväčšuje so zvyšujúcim sa stupňom ochrany. Prvý stupeň platí na celom území kraja ako všeobecná ochrana, druhý až piaty stupeň platí pre chránené územia a ochranné pásma, ako osobitná ochrana (2. stupeň pre CHKO, 4. stupeň pre CHA a 5. stupeň pre národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky).
V kraji je vyhlásených 132 chránených území:
14 národných prírodných rezervácií (stupeň ochrany 5),
47 prírodných rezervácií (stupeň ochrany 5),
3 národné prírodné pamiatky (stupeň ochrany 5),
59 prírodných pamiatok (stupeň ochrany 5) a 
9 chránených areálov (stupeň ochrany 4).
Najviac chránených území je vyhlásených v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. Najmenej chránených území je v okresoch Púchov, Partizánske a Myjava. V kraji sa nachádza 5 chránených krajinných oblastí s druhým stupňom ochrany:
-- Malé Karpaty,
-- Biele Karpaty,
-- Strážovské vrchy,
-- Ponitrie,
-- Kysuce.
Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia.

Doprava
Z dopravného hľadiska sú dôležité cestné a železničné trasy, ktoré vedú Považím. Územím ide hlavný železničný ťah Bratislava - Žilina - Košice. Okolo Trenčína je vybudovaný diaľničný obchvat. Bude súčasťou diaľnice D1, ktorá pôjde celým Považím. Významné sú aj cestné a železničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky.

Demografia
Trenčiansky kraj má rozlohu 4 501 km2 a k sčítaniu obyvateľov 26. mája 2001 mal 605 582 obyvateľov, čiže na 1 km2 pripadá 134,5 obyvateľa. Z celkového počtu obyvateľov bolo 309 459 žien -- 51,1 percenta.
Pre demografický vývoj je v poslednom období charakteristické znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva. Na území kraja žilo ku koncu roka 2006 spolu 599 847 obyvateľov, z toho 306 670 žien (51,1 percenta).
Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku (0- až 14-roční) dosiahol 14,51 percenta z celkového počtu obyvateľov kraja. Podľa pohlavia v rámci 0- až 14-ročných dosiahol počet chlapcov 51,2-percentný podiel.
Z hľadiska vekového zloženia je v kraji najväčšou skupinou obyvateľstvo v produktívnom veku (15 -- 59), ktoré tvorí 64,6 percenta z celkového počtu obyvateľov. Počet žien v tejto vekovej skupine predstavuje 181 568 osôb, čo je 46,9 percenta.
Počet obyvateľov v poproduktívnom veku (60+) predstavuje 125 346 osôb. Na tomto počte sa väčšou mierou podieľajú ženy, ktoré tvoria 65,9-percentný podiel.
Priemerný vek žijúcich obyvateľov spolu v Trenčianskom kraji v roku 2006 dosiahol 38,72 roka. Priemerný vek žien je 40,14 a mužov 37,24 roka.
Z národnostného hľadiska je zloženie homogénne.
-- 97,3 percenta obyvateľov je slovenskej národnosti,
-- 1,04 percenta je Čechov
-- 0,3 percenta Rómov
-- 0,2 percenta Maďarov (0,2 % )
-- 1,16 percenta iných národností (údaje sú za rok 2001).
Pri sčítaní obyvateľstva v máji 2001 uviedlo 71,9 percenta obyvateľov kraja, že je rímskokatolíckeho vyznania (435 246 obyvateľov, najviac v okrese Považská Bystrica -- 86 percent, najmenej v okrese Myjava -- 14 percent), 9,6 percenta evanjelického, t. j. 57 891 obyvateľov (najviac v okrese Myjava -- 60 percent a najmenej v okrese Prievidza -- 1,6 percenta) a 14,4 percenta obyvateľov, t. j. 87 385 osôb uviedlo, že je bez náboženského vyznania (najviac v okrese Prievidza -- 22,2 percenta, najmenej v okrese Púchov -- 6,6 percenta) .
V Trenčianskom kraji z celkového počtu 276 sídiel má 18 štatút mesta. Sídlom kraja je mesto Trenčín s 58-tisíc obyvateľmi. Ďalšími mestami sú mestá bývalých okresných sídiel: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza a Púchov a ostatné mestá: Bojnice, Brezová pod Bradlom, Dubnica nad Váhom, Handlová, Nováky, Nová Dubnica, Nemšová, Stará Turá a Trenčianske Teplice.
Vidiecke obyvateľstvo je sústredené prevažne do malých obcí s počtom obyvateľov do 2 000. Takýchto obcí je v kraji celkom 229, najviac v okrese Bánovce nad Bebravou, kde ich je 42 z celkového počtu obcí 43 a v okrese Prievidza 42 z celkového počtu obcí 52.
Zdroj: TSK