Poslanci v stredu od rána pokračujú v rozprave na tému zákazu zisku pre zdravotné poisťovne, ktorý chce presadiť minister zdravotníctva Ivan Valentovič (za Smer-SD). Narazil však na odpor koaličných partnerov z ĽS-HZDS, ktorí nečakane trvajú na tom, aby poisťovniam zostal zisk aj naďalej.
Narazil však na odpor koaličných partnerov z ĽS-HZDS, ktorí nečakane trvajú na tom, aby poisťovniam zostal zisk aj naďalej – ale pod podmienkou, že budú riadne a včas splácať zdravotníkom faktúry a klientom zabezpečia dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Návrh HZDS podporuje aj SNS a opozícia.
Správu budeme priebežne aktualizovať
Vláda už má svoje „privilegované nemocnice“
Finančných problémov a nedostatočnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa teraz obávajú najmä nemocnice v regiónoch.
Vládny návrh nariadenia o verejnej minimálnej sieti nemocníc v stredu dopoludnia prešiel vládou s jednou pripomienkou. Zoznam zahrňuje zoznam 34 nemocníc, s ktorými budú musieť zdravotné poisťovne uzatvoriť zmluvu. Osud ostatných ostáva nejasný. Ministerstvo zdravotníctva SR, pritom do zoznamu zaradilo iba štátne nemocnice, aj keď práve tie často zápasia s finančnými problémami a naopak, na Slovensku máme veľa špičkových súkromných nemocníc, ktorých budúcnosť je otázna.
Podľa Petra Pažitného z Health Policy Institute „neexistuje žiadna metodika, ktorou by ministerstvo obhájilo, prečo sú v sieti len štátne zariadenia“. Okrem toho tvrdí, že koncept z dielne ministra Valentoviča je chybný, keďže obsahuje menný zoznam konkrétnych zariadení. „Podľa zákona má minimálna sieť obsahovať iba počet lôžok na príslušných oddeleniach a na príslušnom území a nie zoznam nemocníc,“ povedal Pažitný.
Návrhu vyčíta najmä to, že ako prioritu zohľadnil kritérium štátnosti a nie kvalitu, či efektívnosť. „Vzniká tým podozrenie, že celá sieť je robená na politickú objednávku strany Smer-SD, bez odborných kritérií,“ dodáva Pažitný.
Problémom je aj dostupnosť zdravotníckych zariadení. Ak by sa napríklad v Košickom kraji zachovali len nemocnice, nachádzajúce sa na zozname, okrem jednej nemocnice v Plešivci by všetky ostatné boli v Košiciach. Najmä starým, chronicky chorým pacientom by dochádzanie spôsobovalo veľké problémy. Týka sa to aj Prešovského kraja, čo potvrdil aj riaditeľ bardejovskej Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba, Marián Petko. Ako hovorí, „návrh môže byť v rozpore s ústavou, ktorá hovorí o rovnakej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.“ Riaditeľ vidí problém aj v tom, že sa do zoznamu nedostala žiadna súkromná nemocnica. „Je to otázka pre Protimonopolný úrad SR, či je to v poriadku,“ dodáva Petko.
O riziku toho, že poisťovne neuzatvoria zmluvy s neštátnymi nemocnicami hovorí aj riaditeľ nemocnice v Medzilaborciach, Michal Savčák. „Neviem si predstaviť, ako by dochádzali starší pacienti. Najbližšia zazmluvnená nemocnica od nás je v Prešove, čo je okolo sto kilometrov,“ vysvetľuje riaditeľ. Savčák však verí, že poisťovne budú zohľadňovať kritérium dostupnosti zdravotníckych zariadení, ale priznáva, že obavy má aj on.
Podľa riaditeľov nemocníc je návrh zlým krokom aj preto, lebo nezaručí, že zmluvy budú mať naozaj len tie najkvalitnejšie z nich. „Nariadenia v sieti nebudú mať záujem zlepšovať svoju kvalitu, lebo zmluvy s poisťovňami budú mať isté,“ hovorí Petko.
Podľa Andrei Devánovej z komunikačného oddelenia poisťovne Dôvera, má poisťovňa aj v súčasnosti zmluvy s neštátnymi nemocnicami a naďalej ich bude uzatvárať aj mimo minimálnu sieť. „Budeme zohľadňovať dostupnosť zdravotníckych zariadení a ak bude nemocnica efektívna a kvalitná, nebudeme robiť rozdiely v tom, či je štátna, alebo nie,“ vysvetľuje Devánová. Potvrdzuje to aj hovorca Spoločnej zdravotnej poisťovne Marek Brezničan. Spoločná má zmluvy uzatvorené do konca marca budúceho roka, pričom za rozhodujúce kritérium pre zmluvný vzťah s nemocnicou, takisto považujú kvalitu ňou ponúkanej zdravotnej starostlivosti a efektívnosť jej činnosti.
Všeobecná zdravotná poisťovňa má zmluvy uzatvorené do konca tohto roka. Podľa hovorkyne poisťovne Petry Balážovej je ich snahou vytvoriť takú sieť zdravotníckych zariadení pre svojich poistencov, "aby bola dostupná, kvalitná a aby ju poskytovali poskytovatelia s takým personálnym a materiálno-technickým vybavením, ktoré nami požadovanú kvalitu zabezpečí, teda aj nad rámec navrhovaného nariadenia o minimálnej sieti."
Tabuľka: 34 nemocníc, s ktorými poisťovne budú musieť uzatvoriť zmluvu >>
| | Viac o téme nájdete v štvrtkových Hospodárskych novinách |
Schválenie minimálnej siete je protiústavné, tvrdí TNSK
renčiansky samosprávny kraj (TNSK) vyzval vládu, aby neprijala nariadenie o verejnej minimálnej sieti zdravotníckych zariadení, vláda ho však na svojom stredajšom zasadnutí schválila. Podľa vyhlásenia, ktoré v stredu prijali poslanci zastupiteľstva kraja, je toto nariadenie diskriminačné a iracionálne, navyše je v rozpore s ústavou, pretože rozdeľuje nemocničné zariadenia na privilegované a neprivilegované, a tým vytvára nerovné šance a príležitosti pre všetkých poskytovateľov zdravotníckych služieb.
"Každý občan Slovenskej republiky, každý občan Trenčianskeho samosprávneho kraja, má právo na kvalitnú zdravotnícku starostlivosť," píše sa vo vyhlásení.
Kabinet dnes aj o novej minimálnej sieti, ktorá sa zúžila na 34 zariadení
Vláda SR na svojom dnešnom zasadnutí prerokuje okrem iného novelu vládneho nariadenia o verejnej minimálnej sieti obsahujúcu zoznam zdravotníckych zariadení, s ktorými budú poisťovne povinné uzatvoriť zmluvný vzťah. Z pôvodných 42 zariadení sa ich tam v súčasnosti nachádza už len 34.
HZDS a SNS bránia zisk poisťovní
Časť koalície sa včera nečakane postavila proti tomu, aby si zdravotné poisťovne nesmeli nechávať zisk a museli ho vrátiť späť do zdravotníctva. Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni predložil návrh, podľa ktorého by zdravotné poisťovne mohli so ziskom nakladať podľa svojich predstáv. No za jedinej podmienky. „Ak splnili všetky svoje úlohy súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti.“ Ak by tak neurobili, hrozili by im sankcie.