Pohľady ľudí ovplyvňuje aj nejednoznačné hodnotenie obdobia Slovenského štátu, tvrdí sociológ Dianiška.
Názory na vojnový slovenských štát sú u nás rovnomerne rozdelené medzi kladné aj záporné. Čím je to podmienené?
U ľudí, ktorí ohľadne slovenského štát zmýšľajú kladne, sú tie motívy rôznorodé. Pre nich to bol prvý štát Slovákov v moderných dejinách, keď sa Slováci mohli prvýkrát postaviť na vlastné nohy. Niektorí tento štát vnímajú ako záchranu pred vtedajším pohltením Maďarskom, prípadne Nemeckom, takzvanú dobovú záchranu. Ide tiež až o motívy vyslovene ekonomické, keď sa dá symbolicky povedať, že v časoch vojny a biedy bolo na Slovensku dostať banány. A na druhej strane stoja hodnotenia tohto štátu ako nedemokratického, krutého, totalitného režimu, ktorý vyhnal Čechov zo svojho územia, ktorý kolaboroval s fašizmom a ktorý organizoval deportácie tisícov vlastných ľudí, ktorí potom skončili v koncentračných táboroch. Dá sa povedať, že táto téma dosť rezonovala v slovenských rodinách a rozdeľovala ich tak, že sa vlastne odovzdávalo to záporné alebo kladné posolstvo z generácie na generáciu a dodnes si nevedia jednoznačne utvoriť svoj názor.

Kritériom, kde sa ľudia v názoroch rozchádzajú, je najmä vek...
Jednoznačne vidíme, že jediným spoločným menovateľom, čo pôsobí, je vek -- čím starší človek, tým pozitívnejší názor má na ten slovenský štát. V rôznych iných podskupinách obyvateľstva, ktoré inak hodnotia veci homogénnejšie, to v tomto prípade neplatí. Zoberme si ľudí s vysokoškolským vzdelaním, jedna k jednej tam vychádzajú pozitívne aj negatívne hodnotenia. Zoberme si sympatizantov politických strán, napríklad SDKÚ -- tam tiež jednoznačne neplatí žiaden pozitívny alebo len negatívny názor.

Čím je spôsobené, že rovnaké skupiny sa nevedia zhodnúť na rovnakom názore?
Ten nejednoznačný názor je spôsobený tým, že z generácie na generáciu kolovali aj pozitívne, aj negatívne názory a dodnes sa táto otázka pre mnohých definitívne nevyjasnila. A ďalší majú pocit, že "česť Slovákov" v súvislosti so Slovenským štátom zachránilo SNP.

Pozoruhodné je, že väčšina mladých ľudí nevedela túto časť našej histórie zhodnotiť -- ide o viac ako polovicu ľudí vo veku 18 až 24 rokov, a pomerne veľa ich bolo aj v skupine 25- až 34-ročných. Sú to rezervy v našom vzdelávaní?
Je to, samozrejme, určite spôsobené školou alebo aj tým, že sa objavili rôzne učebnice, ktoré zásadne odlišným spôsobom hodnotia túto etapu histórie Slovenska. To je jedna vec, a druhá je opäť nejednoznačnosť tejto časti našej histórie. Keďže nie je jednoznačne hodnotená, ani u mladých sa nemôže posilňovať nejaké jednoznačné hodnotenie. Navyše, pre tých najmladších je to už dosť dávne obdobie Slovenska.

Slovenský štát hodnotia kladne najmä voliči ĽS-HZDS a KDH. Prečo práve tieto dve politické strany?
Voliči oboch týchto strán majú v rámci istých hodnotiacich kritérií k sebe dosť blízko. Po prvé je to hodnotové kritérium a po druhé vek. Starší občania hodnotia tento štát kladne a voličská štruktúra KDH aj HZDS je dosť výrazne vekovo posunutá smerom nahor, čo je tá priama súvislosť. K hodnotovému kritériu, voliči týchto strán pochádzajú predovšetkým z prostredí, kde bola veľmi silná Hlinkova ľudová strana, kde bol veľmi silný katolícky element, dá sa povedať bytostne prítomný, a to všetko má súvislosť aj s hodnotením vojnového štátu. Nechcem to nazvať, že to bol katolícky štát, ale dosť silnú rolu tam katolicizmus hral. Andrej Hlinka bol vlastne jednou z modiel, bol duchovným otcom, myšlienkovým zakladateľom tohto štátu, ktorý vlastne vznikol až neskôr. A Jozef Tiso je mnohými dodnes hodnotený ako kladná postava.