Východ sa cez víkend spamätával z povodní. Sobotňajšia búrka, ktorá sa prehnala Prešovským a Košickým krajom, vydesila ľudí, ale intenzívny dážď hladiny riek zdvihol iba lokálne a nakrátko. Skomplikoval však odstraňovanie povodňovej spúšte. Hasiči, vojaci i vodohospodári pracovali naplno. Slnečná nedeľa upokojila vody, hladiny riek klesali a väčšina tokov sa vrátila do korýt. V desiatkach obcí okresov, od Medzilaboriec cez Svidník, Bardejov, Prešov, Sabinov, Košice, Humenné, Michalovce, Gelnicu, Spišskú Novú Ves až po Poprad a Starú Ľubovňu, postihnutí rátali škody, ktoré sa podľa odhadov šplhajú k stovkám miliónov korún. Včera sa podarilo spojiť so svetom aj poslednú uväznenú obec spojazdnením cesty v Livove v Bardejovskom okrese. Na nové cesty a mosty čakajú i v ďalších desiatkach obcí na Spiši, Šariši a v okolí Prešova i Košíc. Len na cestách v správe krajov sa predbežné škody odhadujú na viac než stopäťdesiat miliónov korún. Keby však pršalo o pol dňa dlhšie, bola by to oveľa väčšia katastrofa, zhodujú sa všetci.

Ľudia opravujú, čo sa dá
Zničené domy, odtrhnuté lávky, odplavená vozovka, nánosy blata, v lepšom prípade zaplavené pivnice. Taký je obraz skazy. Asi najviac si to odniesla obec Čirč v okrese Stará Ľubovňa. Miestny potok Čirčanka sa zmenil na dravú rieku a bral so sebou, čo mu prišlo do cesty. Aj životy dvoch obyvateľov, ktorých v sobotu pochovali. "Celkové škody v dedine pravdepodobne presiahnu stovku miliónov korún. Najväčšie sú na regulácii, vodovode, plynovode a obecných komunikáciách,“ hovorí starosta Ján Labaš.
V dedine je od záplav nepretržite rušno, ľudia si dávajú do poriadku svoje príbytky a tí, ktorí vyviazli bez ujmy, pomáhajú susedom či obci. Upravujú riečisko potoka, zdevastované dvory, chodníky, cesty. Viacerí miestni však majú ťažké srdce na zodpovedných. Michalovi Didikovi voda podmyla nový dom. Ak by bola poruke technika a odstránili by sa nánosy spod lávky včas, voda by sa nebola vyliala do dvora a nenarobila paseku. Prosil policajtov i hasičov, no nik mu nevedel pomôcť, lebo nebolo čím.
Plávajúce hrádze
Peklo zažili aj obyvatelia Hnileckej doliny. Hladina vodnej nádrže na Dedinkách stúpala rekordnou rýchlosťou dvadsaťdva centimetrov za hodinu, voda pretekala už i cez vrchný prepad na priehradnom múre. Vodohospodári jej museli viac vypúšťať, a Hnilec sa potom vybúril najmä na dolnom toku. V Hnilčíku bral mosty a lávky jednu za druhou. Voda z naneseného materiálu vytvárala hrádze a rozlievala sa po okolí. "Ten stály hukot vody bol na porazenie. Keď som si predstavil, že by Dedinky nevydržali, obchádzali ma mdloby. To by sme plávali všetci, možno i Košice,“ hovorí jeden z miestnych, ktorému povodeň odniesla nový most k domu. Iné mosty, ktoré sa podarilo rýchlo odstrániť, aby voda mala kade tiecť, zasa zachránili pred zaplavením viaceré domy. "Kto však postaví v obci nové mosty? Sú síce pred súkromnými objektmi, ich stavbu však kedysi hradil štát. Nie je to lacné. Most, ktorý by mal odolať storočnej vode, stojí aj stopäťdesiattisíc korún,“ pýta sa starosta Vladimír Fabián. Povodeň v Hnilčíku zasiahla okrem komunikácií viac než dvadsaťpäť domov a zničila tri vodovody.
Nie všetci plávali
Obec Nižný Slavkov v okrese Sabinov prežila povodeň bez vážnejšej ujmy. Môže za to ďakovať novej regulácii miestneho potoka a protipovodňovým opatreniam financovaným z nórskych fondov. "Zachránilo nás to od najhoršieho,“ tvrdí starosta Jozef Kaminský.
Povodne zasahovali obec každoročne, a preto sa samospráva rozhodla situáciu riešiť radikálne. Požiadali o grant a pred dvoma rokmi dostali viac než 18 miliónov korún. Vlani začali s prácami, do ktorých preinvestovali tretinu zo získaných peňazí. "Aj keď stavba ešte nie je hotová, zabránila zaplaveniu asi sedemdesiatich rodinných domov,“ myslí si starosta. Nedokončenú reguláciu voda síce poškodila, ale obec má stavbu poistenú a rozhodne ju mieni dokončiť. Starosta Kaminský je presvedčený, že ak by štát prispieval obciam na reguláciu, úpravu a čistenie potokov, vedeli by sa o ne lepšie postarať.

Bilancia škôd po záplavách:
– Rozvodnené rieky zasiahli celkovo viac než 140 miest a obcí Slovenska.
– Najkritickejšia situácia bola najmä v Prešovskom kraji, medzi najpostihnutejšie okresy patril Bardejov (problémy malo až 37 obcí).
– Dva ľudské životy si vyžiadali záplavy v obci Čirč v okrese Stará Ľubovňa, škody na obecnom majetku tam dosiahli 10 miliónov korún.
– Poisťovne majú zatiaľ nahlásené stovky poistných udalostí za desiatky miliónov korún. Ďalšie sa očakávajú v najbližších dňoch.
– Škody na cestách a mostoch v Prešovskom kraji sa vyšplhali na vyše 100 miliónov korún.
– Ďalšie straty za desiatky miliónov korún nastali na cestách druhej a tretej triedy v Košickom samosprávnom kraji.
– Povodeň v Košickom kraji postihla 29 obcí, zaplavených bolo okolo 200 rodinných domov, poškodených bolo 13 mostov a vyše 40 mostíkov a lávok.

Živelné pohromy na Slovensku Záplavy v júli 1997 Rozsiahle a dlhotrvajúce záplavy zasiahli povodia väčšiny riek v Slovenskej republike. Nastal vzostup hladín najmä na riekach Dunaj, Morava, Váh a ich prítokoch a tiež na na východe Slovenska na rieke Poprad, Dunajec, Torysa, Hnilec, Hornád. Najviac napršalo na Kysuciach a Myjave. Zaplavených bolo viac ako 2 500 domov a bytov. Voda zaliala 35-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Povodňové škody boli vtedy vyčíslené na rekordných takmer 2,5 milióna korún. Z toho náklady na záchranné a zabezpečovacie práce dosiahli sumu 149,5 milióna korún. Jarovnice v júli 1998 Takmer presne po roku Slovensko postihli opäť povodne, tentoraz vo východoslovenskom regióne. Extrémne búrky zasiahli 82 obcí v oblasti Šarišskej vrchoviny, Levočského pohoria a Braniska a spôsobili mimoriadne výrazné a prudké zvýšenie vodných hladín na miestnych tokoch s katastrofálnymi následkami. Najhoršia situácia vznikla v obciach Renčičov, Uzovské Pekľany, Jarovnice a Dubovica. Vodný živel si vyžiadal 50 ľudských životov. Povodňou bolo priamo postihnutých viac ako 10-tisíc obyvateľov. Celkové náklady a škody spôsobené vysokou vodou dosiahli sumu 985,5 milióna korún. Povodeň v auguste 2002 Prírodná katastrofa zasiahla nielen územie Slovenska, ale celú strednú Európu. Ďaleko katastrofálnejšie dôsledky mal vodný živel v Čechách (najmä na Vltave a Labe), Rakúsku a Nemecku. U nás záplavy postihli najmä Pohronie a neskôr povodie Dunaja – vytopené boli bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves. Rovnako zlá situácia bola aj v Žilinskom a v Prešovskom kraji. Zasiahnutý bol aj región Horehronia, najmä mestá Brezno a Banská Bystrica a obce Čierny Balog a Ľubietová. Škody sa vyšplhali až na 1,5 miliardy korún. Záplavy na prelome júla a augusta 2004 Nesmierne silné záplavy zasiahli východné Slovensko. Vyžiadali si životy jedného dospelého muža z obce Svinica v okrese Košice a tiež deväťročného chlapca. V Prešovskom kraji záplavy zasiahli 227 obcí, v Košickom kraji postihli 73 obcí. Najhoršia situácia bola na rieke Ondava, kde sa pretrhla hrádza. Šlo o obce Markovce v Michalovskom okrese. Škody na poľnohospodárskej úrode presiahli 132 miliónov korún. Celkové finančné následky pohromy boli vyčíslené na takmer dve miliardy korún. Víchrica vo Vysokých Tatrách (november 2004) V noci z 19. na 20. novembra sa slovenskými veľhorami prehnala nevídane silná víchrica, ktorá lámala aj najsilnejšie stromy. Zanechala za sebou 12-tisíc hektárovú prázdnotu, čo sa rovná vyše desiatim priemerným katastrom slovenských obcí. Pás široký približne 4 kilometre a dlhý asi 40 kilometrov – od Podbanského až po Ždiar – ostal bez stromov. Poškodené boli tri národné parky a dve chránené krajinné oblasti v Tatranskom národnom parku. Škody vláda vyčíslila na neuveriteľných 7,8 miliardy korún. Hrozivá bola situácia aj v Nízkych Tatrách a na Orave.

Prečítajte si aj:

Povodne vždy boli, sú, aj budú Rozhovor. Technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Ján Munkáči pre HN: Dá sa vôbec predchádzať povodniam a záplavám na Slovensku? Povodniam sa predísť nedá, určite nie. Oni boli, sú, aj vždy budú. Len rozsah povodní je dnes iný ako predtým, väčší. Čomu to pripisujete? Zmena klímy, iné obhospodarovanie lesov a pôdy, s krajinou sa narába inak ako v minulosti. Stav životného prostredia je podstatný. Urbanizácia, odlesňovanie, obrábanie poľnohospodárskej pôdy a veľa spevnených plôch. Špecifický odtok vôd je úplne iný ako voľakedy. Celý článok >>