Vraví, že život môže človeka zaviať kamkoľvek, môže ho prežiť na rôznych miestach, ale rodný kraj je jediný. A ak na naň má príjemné spomienky, musí byť naň hrdý.

Čo sa vám vybaví ako prvé, keď počujete Gemer?
Rodisko, nádherný kraj s bohatou históriou a prekrásnou prírodou. Je to miesto, kde mám príbuzných a známych a kam sa vždy rád vraciam. Viažu ma k nemu spomienky na detstvo, mladosť, na školské roky. Myslím si, že na to sa nedá zabudnúť.
Ako vnímajú Gemer iní ľudia? Je dostatočne známy?
Rád a veľa cestujem a pri rozhovoroch s partnermi alebo priateľmi vždy padne otázka, odkiaľ pochádzam. Gemer väčšinou ľudia poznajú vďaka prírode, hradom, zámkom, jaskyniam. Mnohí ho navštívili, či už pracovne alebo ako turisti, a hovoria o ňom pozitívne. Je to región odlišný od ostatných tou rozmanitosťou a koncentráciou prírodných i historických zaujímavostí na malej ploche. Škoda, že zaostáva v hospodárstve a rozvoji. Ale je len otázkou času, kedy aj tam zavítajú nové investície. Žiada si to však lepšiu infraštruktúru a komunikácie.
Majú Gemerčania osobitú náturu?
Podľa mojich skúseností sú to väčšinou úprimní ľudia. Možno niekedy zbytočne hrdí a tvrdohlaví. Radi však pomôžu a podelia sa i s posledným. Väčšina je tiež tolerantná a zvyknutá na rôzne kultúry a národné zvláštnosti, keďže je to kraj s maďarskou komunitou. Na to, že bol Gemer viackrát v minulosti rozdelený geograficky i štátne, na historické krivdy by sa malo zabudnúť. Žijeme v otvorenej Európe, treba sa pozerať dopredu a pozitívne myslieť.
Rozhodli ste sa investovať do rozšírenia výroby v Rožňave. Bolo to iba podnikateľské rozhodnutie, alebo zohrali úlohu aj emócie?
Predovšetkým nás pritiahla tamojšia tradícia papierenskej výroby, ktorej sa venujeme. Oslovila nás miestna samospráva, ktorá má záujem zmeniť súčasný nedostatok priemyselných aktivít. Zároveň poznám veľa šikovných miestnych ľudí, mám tam priateľov, do Rožňavy často chodím, a preto sa v nej cítim naozaj doma. To všetko sú atribúty, ktoré môžu nášmu zámeru veľmi pomôcť. Takže pri výbere miesta na investíciu sme nemuseli dlho rozmýšľať.
Vedeli by ste si predstaviť, že sa tam raz vrátite?
O takom návrate neuvažujem. Usídlil som sa v Bratislave, mám tu rodinu, prácu a zázemie. Ale ako druhý domov to môžem prijať.
Je rozdiel medzi západom a východom krajiny taký priepastný a citeľný, ako sa hovorí?
Myslím si, že áno. Západ Slovenska a Považie sú dnes niekde inde ako Gemer. Je to dôsledok minulosti, ale aj súčasnej hospodárskej situácie. V západných regiónoch sa investuje omnoho viac, budujú sa diaľnice, priemyselné centrá, rozvíja sa turistický ruch. V tomto Gemer stále zaostáva. A to je veľká škoda. Veď na Gemeri sú nesmierne možnosti, hlavne čo sa týka turizmu, ale aj priemyslu. Je tu tradícia niektorých odvetví, ktoré v poslednom čase ustali. Treba ich oživiť. Ľudia na Gemeri sú šikovní, zruční. Vysoká nezamestnanosť ich trápi. Potrebujú pomoc zo strany štátu, ale i súkromných investorov.
Čo vám na Gemeri najviac prekáža?
Možno malá priebojnosť domácich. Ak niekto chce niečo dosiahnuť, musí pre to veľa urobiť, musí sa snažiť. Nestačí nariekať a vešať hlavu. Prekáža mi, že v nedávnej minulosti sa nepodarilo Gemeru držať krok s inými úspešnými regiónmi. Škoda tých stratených rokov.
Keď sa rozprávam s cudzincami, ktorí tu boli, väčšinou tento kraj vnímajú pozitívne, chvália dobrosrdečnosť ľudí, krásy. Poukazujú na zlé služby a hlavne dopravnú dostupnosť. Z Bratislavy je cestovanie nekonečné, nebezpečné, cesty sú preplnené. Letecké spojenie do Košíc je alternatívou, ale malou.
Ako vnímate úroveň miestneho turizmu?
Myslím si, že stále pokrivkáva. Napriek tomu, že je tam Slovenský raj, Slovenský kras, nádherné planiny, rázovité obce, najviac jaskýň. Môj starý otec kedysi pracoval v Dobšinskej ľadovej jaskyni ako strážca parkoviska. Ako chlapec som tam chodieval. To parkovisko bolo plné aut z Holandska, Nemecka, Anglicka. Dnes je naplnené tak hádam z polovice. Chýbajú hotely, reštaurácie, aktívne podnikanie v cestovnom ruchu. Toto všetko treba zmeniť. Gemer sa dá porovnať s hociktorým slovenským regiónom, Tatry nevynímajúc. Dokonca si myslím, že má také osobité čaro, že môže byť slovenskou perlou.
Kam chodievate najradšej?
V Rožňave sa rád poprechádzam po krásnom a dnes už celkom pekne zrekonštruovanom námestí. Ak sa mi podarí zostať dlhšie, veľmi rád chodievam do jaskýň, do Slovenského raja. Cesta z Dobšinej do Dediniek alebo do Dobšinskej ľadovej jaskyne je nádherná. Takú prírodu nám môže závidieť i svet. Vlani som sa vybral sedačkou na Geravy. Tá sedačka má viac ako štyridsať rokov, zišla by sa nová. Ale bol to aj vďaka jej rokom skutočne nezabudnuteľný zážitok.
Ako by ste si predstavovali Gemer o desať alebo dvadsať rokov?
Precestoval som mnoho krajín Európy i sveta. Chcel by som, aby sa Gemer priblížil k tým rozvinutým oblastiam doma i v zahraničí. Aby sme nežili iba z histórie a prírodných krás, ale aby sme poskytovali návštevníkom normálny štandardný servis. Aby sem neprišli len raz, ale aby sa sem radi vracali a odporučili to aj ďalším. Gemer má na to právo, má na to predpoklady. Určite je to reálne. Dnes ľudia cestujú po svete a ak majú oči otvorené, vedia porovnávať. Treba to dobré, pozitívne doniesť domov. Treba si nechať poradiť, niekedy požiadať o pomoc. A potom bude Gemer vyzerať tak, ako sa patrí na región, ktorý má za sebou naozaj veľkolepú minulosť.

Kto je Milan Elexa
Narodil sa v Rožňave v roku 1961, študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, skončil zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, pracoval v zahraničnom obchode. V roku 1992 začal podnikať a založil so spolužiakom firmu Celltex. Z firmy s jedným strojom a pár ľuďmi vybudovali prosperujúcu spoločnosť, ktorá sa zaoberá produkciou dámskych hygienických vložiek a obchodom s hygienickými výrobkami na báze celulózy. Spoločnosť Celltex, jediný slovenský výrobca tohto sortimentu dosahuje tržby okolo pol miliardy korún a zamestnáva viac ako sto ľudí.