Začiatok školského roka pre vysokoškolákov sa niesol v znamení tradičných ceremónií, ale aj tlačeníc, stresu a rôznych vybavovačiek. Kým v aule Univerzity Komenského študentom rečnil prezident Ivan Gašparovič, o poschodie vyššie sa pred dverami študijného oddelenia Právnickej fakulty tlačí zhruba päťdesiatka vysokoškolákov. Nový školský rok vítajú čakaním v rade.
"Som tu už skoro hodinu, čakám na index, študentskú kartu a potvrdenie o návšteve školy," hovorí prvák Marek z Banskej Bystrice. Stojí na konci tlačenice. Najmenej hodinu si ešte postojí. Na koberci pri vedľajších dverách sedí Eva Turcerová zo Skalitého. Skončila bakalárske štúdium, mala by pokračovať vo štvrtom ročníku, za magistru práva.

Keď škola nemá záznam
Nebude to práve jednoduché. "Škola o mne stratila záznam, index, oficiálne neexistujem, hoci som bola na zápise, zaplatila zápisné, všetko," hovorí s nechápavým úsmevom. Dúfa, že omyl sa čoskoro vysvetlí, inak sa vráti na Kysuce s dlhým nosom, zaplatí celý lístok za vlak, nedostane zľavu na električenku, stratí internát, a najmä rok štúdia. "Som už pri štvrtých dverách, na študijnom mi zatiaľ povedali, že -- no tak si rok počkáte."
Pár metrov ďalej lepí muž v okuliaroch na tabuľu s desiatkami inzerátov ten svoj -- chce kúpiť učebnicu pracovného práva. "Vracia sa mi úzkosť a stres spred desiatich rokov, keď som tu študoval. Tlačenica, preškrtávanie mien na zoznamoch predmetov pred katedrami, nič sa tu nezmenilo," hovorí 38-ročný Pavol Kanoš zo Senice.

Prednáška odpadá
Z auly dolieha hlas hlavy štátu. Reční o tom, že pedagógovia by si mali ku študentom vytvoriť ústretový a osobný vzťah. Pred prednáškovou miestnosťou na opačnej strane chodby postáva ďalší hlúčik študentov -- vyučovanie sa už začalo, vlastne malo začať. "Prednášku o desiatej sme museli prerušiť, ceremónia bola príliš hlasná," hovorí štvrták na práve Michal Navrátil. Na ďalší predmet o pol dvanástej prednášajúci ani neprišiel. "Neoznámili to dopredu, ale na to sme zvyknutí. Na začiatku roka je to bežné." O dve poschodia vyššie je ďalšia rada.
Niekoľko študentov prekladá z jednej miestnosti do druhej staré knihy. "Manžel zosnulej sinologičky venoval našej katedre časť jej odbornej knižnice, prišli sme pomôcť s triedením a evidenciou," vysvetľuje piatak na Filozofickej fakulte univerzity Igor Telepčák. On-line zápis aj úradné formality súvisiace so začiatkom roka, majú za sebou. "Nie je nás veľa, možno aj preto všetko trvalo len pár minút." V ročníku ich je devätnásť, na katedre sa navzájom dobre poznajú, pomôcť prišli dobrovoľne. Okoloidúca šéfka fakultnej knižnice Daniela Gondová vysvetľuje obrovské zástupy študentov po svojom. "Aj do knižnice chodia všetci naraz, v prestávkach medzi prvými hodinami." Chaosu a tlačenici by sa podľa nej vyhli, keby neriešili všetko na poslednú, prípadne prvú chvíľu.

Na pivo sa chodí menej
Študentské mestečko v bratislavskej Mlynskej doline, krátko po poludní. Autobus 39 vyhadzuje na konečnej zastávke jednu várku študentov za druhou. "Dnes to naplno vypuklo," hovorí o začiatku roka Kristián, prevádzkar z Kuki Bufetu, okolo ktorého prejde po vystúpení z autobusu cestou na internát takmer každý študent. Prvá cesta zo školy vedie často rovno do krčmy. Času, ktorý mladí strávia pri zábave, však vraj ubúda. "Pred piatimi rokmi som mal stále plno, popíjali pivko aj celý deň, teraz sú tu oveľa menej. Často prídu aj s laptopom a riešia veci do školy."