Boris Zala, Ján Slota, Eduard Kukan, József Berényi, Martin Fronc. Dnes sedia v Národnej rade SR, už budúci rok by sa však mohli všetci stretnúť v poslaneckých ľaviciach Európskeho parlamentu. Podľa informácií HN sa práve títo poslanci v budúcoročných eurovoľbách budú chcieť uchádzať o jedno zo 14 lukratívnych miest europoslanca s platom vyše 200-tisíc korún, na ktoré má Slovensko dnes nárok.
Hoci voľby budú až v júni budúceho roka, strany pomaly začínajú uvažovať nad zložením kandidátok a volebnou kampaňou. Otázne je, koľkí zo súčasných europoslancov obhája svoje posty. V najsilnejšej koaličnej strane Smer-SD sa totiž zatiaľ nehovorí o dvoch z troch súčasných europoslancov - Milošovi Kotercovi a Monike Flašíkovej-Beňovej. "S vysokou pravdepodobnosťou bude lídrom kandidátky Boris Zala a Vladimír Maňka bude pravdepodobne dvojkou,“ uviedol pre HN poslanec strany Juraj Horváth.

Smer povedie Zala
Smer podľa Horvátha pri výbere kandidátov uprednostní europoslancov, ktorí dobre spolupracovali s centrálou strany. "S Maňkom bola veľmi dobrá spolupráca.“ Kľúčové slovo pri zostavovaní kandidátky by mal mať súčasný šéf zahraničného výboru parlamentu Zala. "Pre Slovensko je dôležité obsadiť hospodárske posty v europarlamente - oblasť energetiky, poľnohospodárstva, eurofondov a hospodárskej súťaže, a tomu by malo zodpovedať zloženie kandidátky,“ konštatoval pre HN Zala.
Rovnako ako Zala by mal byť lídrom kandidátky aj súčasný šéf SNS Ján Slota - ten by mohol do volieb viesť národniarov. Svoj zámer oznámil cez víkend. Podľa informácií z prostredia strany to však s jeho kandidatúrou vôbec nie je také horúce. Strana si takto údajne chcela len preveriť, ako na to zareaguje verejná mienka.
O zložení kandidátky rozhodne SNS na jeseň - rovnako ako ĽS-HZDS. Záujem kandidovať na ďalších päť rokov prejavil zatiaľ len europoslanec Peter Baco (ĽS-HZDS). "Myslím si, že by som to vedel robiť aj ďalej a cítim sa tam platný v tej mojej brandži vodohospodárstva a regionálneho rozvoja.“ Europoslankyňa Irena Belohorská (ĽS-HZDS) prípadný záujem opätovne kandidovať nechcela komentovať. "To záleží na rozhodnutí strany a kolegov, teraz treba pracovať.“

Šťastný chce byť líder
Doterajšia jednotka SDKÚ-DS Šťastný si inú možnosť ako pozíciu jednotky vo svojom prípade ani nepripúšťa. Zatiaľ však šance na svoju kandidatúru odhaduje 50 na 50. Všetko podľa neho závisí od okolností. "Rozhodne platí, že by som chcel byť lídrom. Inak si to ani neviem predstaviť. Iba ak by predseda Mikuláš Dzurinda kandidoval, vtedy by som s radosťou išiel ako číslo dva.“ Záujem o post europoslanca má aj exminister zahraničných vecí Eduard Kukan. "Neskrývam, že chcem a budem kandidovať. U nás sú však rozhodujúce primárky,“ reagoval pre HN Kukan. Miesto v Štrasburgu by si však vedel predstaviť aj ďalší podpredseda SDKÚ-DS Pavol Kubovič. "Ešte nie som definitívne rozhodnutý, ale zvažujem aj tento variant.“

SMK bez Csákyho
V SMK sa zatiaľ o eurokandidátke veľmi nehovorí. Podľa šéfa poslaneckého klubu Gyulu Bárdosa však strana proti Jánovi Slotovi určite nepostaví svojho predsedu Pála Csákyho. "Myslím, že je to absolútne nereálne.“ Miesto v Štrasburgu by si však vedel predstaviť podpredseda strany József Berényi. "Uvažujem nad tým, ale ešte neviem, či zostať v slovenskom parlamente, alebo kandidovať.“ Neformálne sa v strane uvažuje o troch okruhoch možných kandidátov - súčasných europoslancoch Edit Bauer a Arpádovi Duka Zólyomim, veľvyslancoch z minulého volebného obdobia a súčasných poslancoch NR SR. V KDH prejavil záujem kandidovať exminister školstva Martin Fronc. "Všetko sa ešte bude rozhodovať v nasledujúcich mesiacoch. Pokiaľ viem, majú záujem byť znova zvolení všetci traja súčasní europoslanci.“ Mená nádejných europoslancov sa možno budú ešte meniť. Strany by kandidátky mali uzavrieť koncom roka.

Politici, ktorí budú od budúceho roka reprezentovať Slovensko v europarlamente, budú poberať veľmi slušný plat z rozpočtu Európskej únie. Podľa nového štatútu by mali všetci europoslanci zarábať rovnako - približne 210-tisíc korún. Teraz totiž majú plat na úrovni poslancov národných parlamentov. "V dôsledku čoho vznikali situácie, keď taliansky europoslanec mal plat až 11-tisíc eur a slovenský len niečo okolo 2 000,“ vysvetľuje Zuzana Gábrižová z Euroactivu.