Územie súčasného Trnavského kraja patrí k najstarším kultúrnym oblastiam Slovenska, čo dokladujú mnohé nálezy pravekého osídlenia, z ktorých asi najznámejšia je Moravianska Venuša.

Najmä vďaka priaznivým prírodným podmienkam bolo toto územie intenzívne osídľované. Vystriedalo sa tu mnoho národov a kultúr. Kelti, Germáni, Slovania a na juhu starí Maďari osídľovali najmä nížinné oblasti.
Na rozvoji remeselnej výroby, obchodu i vinohradníctva sa významne podieľali Nemci, ktorí prichádzali najmä v období veľkej kolonizácie.
V džbánkarstve vynikali Habáni, ktorí sa usídľovali na Záhorí a po roku 1622 aj v Chtelnici a Dechticiach.
V 16. - 17. storočí prevažnú časť územia regiónu ťažko postihli turecké nájazdy a stavovské povstanie. V 18. a 19. storočí dochádza opäť k výraznému rozvoju, najmä poľnohospodárstva, ktoré vtislo celému regiónu jeho vlastný neopakovateľný ráz.

Územné členenie
Trnavský kraj sa radí medzi menšie kraje Slovenska, a to rozlohou, ako i počtom obyvateľov. Člení sa na sedem okresov:

• Dunajská Streda,
• Galanta,
• Hlohovec,
• Piešťany,
• Senica,
• Skalica a
• Trnava.

Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 percenta z celkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá 6,4 percenta.
Z 251 obcí kraja má štatút mesta 16 (Trnava, Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany, Vrbové, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Holíč, Gbely).
Najväčší počet obcí je v okrese Dunajská Streda (66, z toho sú tri mestá), najmenej je v okrese Skalica (21, z toho sú tri mestá).

Poloha
Trnavský kraj leží v západnej časti Slovenska, kde vytvára spoločnú hranicu na severe s Českou republikou (asi 45 km), na juhu s Maďarskou (asi 48 km) a Rakúskou republikou (asi 12 km). Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom. Na severe ohraničuje Trnavský kraj rieka Morava, na juhu Dunaj a časť Váhu.
Kraj spoluvytvárajú tri rázovité regióny. Na severozápade je to Záhorie, v centrálnej časti Trnavský región a na juhu oblasť Žitného ostrova. Regióny, ktoré spolu vytvárajú Trnavský samosprávny kraj, sa vyznačujú svojráznosťou osídlenia, ľudovou architektúrou, miestnymi kultúrnymi prejavmi a zvykmi.
Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky - Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Strednú a južnú časť kraja zaberá Podunajská nížina, ku ktorej patria dva krajinné celky - Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberajú Záhorská nížina a Podunajská nížina, ktoré sú oddelené pásmom kryhového pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (768 m n. m.). V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca.

Krajina
Väčšinu územia kraja zaberá nížina a pahorkatina s vyspelým poľnohospodárstvom. Územie kraja je prevažne odlesnené a premenené na ornú pôdu s vysokou produkčnou hodnotou. Pôdy s prevahou černozemí patria k najúrodnejším na území Slovenska. Prevažná časť územia disponuje najkvalitnejším pôdnym fondom 294 225 ha (70,93 percenta).
Vodné plochy pokrývajú 14 346 ha (3,45 percenta) z celkovej rozlohy kraja.
Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Vodné zdroje sú pomerne bohaté. Na riekach a ich prítokoch boli vybudované viaceré vodné nádrže, napr. Boleráz, Buková, Kunov, Sĺňava, Horné Orešany, Čerenec, Drahovce, ako aj najväčšie a najvýznamnejšie vodné dielo Gabčíkovo.
Najvhodnejšie zdroje kvalitnej pitnej vody s dostatočnou výdatnosťou sú v okrese Dunajská Streda, v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Využívané veľkozdroje pitnej vody sú v Gabčíkove, Šamoríne, Jelke a využívané zdroje v Trnave, Dobrej Vode, Dechticiach, Veľkom Orvišti a v oblasti Borovce-Rakovce.
Významnú úlohu v oblasti rozvoja kraja zohrávajú aj geotermálne vody.

Nerastné suroviny
Na území Trnavského samosprávneho kraja sa z energetických surovín vyskytujú prírodné uhľovodíky - ropa, zemný plyn a lignit. Hospodársky najvýznamnejšie ložiská ropy a zemného plynu sa koncentrujú do Viedenskej panvy v okresoch Skalica a Senica.
Z nerudných surovín sa v kraji vyskytujú vysokopercentný vápenec, dolomit, zlievarenské piesky, stavebný kameň, štrkopiesky a piesky a tehliarska surovina.

Doprava
Región má pomerne hustú cestnú a železničnú sieť nadregionálneho významu. Krajom prechádzajú dôležité cestné ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny a z Hodonína cez Trnavu do Nitry.
Významnú úlohu zohráva železničná doprava. Hlavné železničné trate zabezpečujú spojenie hlavného mesta Bratislavy s Českou a Maďarskou republikou, ako aj s dôležitými centrami Slovenska - Žilinou, Zvolenom a Košicami.
Vodná doprava je zatiaľ rozvinutá iba v okrese Dunajská Streda, kde sa vybudovaním vodného diela Gabčíkovo zlepšili plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja.
V regióne sa nachádza letisko so štatútom medzinárodného letiska len v Piešťanoch a využíva sa prevažne na charterovú dopravu v súvislosti s kúpeľmi v Piešťanoch.

Hospodárstvo
Trnavský kraj patrí spolu s Nitrianskym medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje Slovenska. Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 70,8 percenta. Stupeň zornenia (89,8 percenta) je najvyšší zo všetkých krajov. Celoslovenský priemer je 58,7 percenta.
Najviac sa tu pestujú obilniny, olejniny, cukrová repa a viacročné krmoviny. Výrazný podiel má chov hovädzieho dobytka a ošípaných.
Priemysel má v regióne dlhú históriu. Odvetvová štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými odvetviami priemyslu. Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter.
V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín. Veľkú časť produkcie kraja vytvára výroba rádiových, televíznych, telekomunikačných zariadení a výroba motorových vozidiel. Medzi významné odvetvie patrí tiež výroba strojov, zariadení, výroba kovových konštrukcií, kovových výrobkov a výroba chemikálií a chemických výrobkov. Výrobné činnosti zamestnávajú viac ako 40 percent obyvateľstva.
Hlavné odvetvia pôsobiace v kraji (automobilový, elektrotechnický, hutnícky, chemický a sklársky priemysel) sa v poslednom období rozvíjajú hlavne príchodom zahraničných investorov. Najvýznamnejším odvetvím priemyslu je priemysel energetický.
V kraji sa nachádza Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice, Vodné dielo Gabčíkovo a niekoľko menších vodných elektrární.