Zádiel, uprostred so sto metrovou skalnou vežou, Cukrovou homoľou, je symbolom Slovenského krasu. Tento veľkolepý, dych vyrážajúci krasový kaňon, prerezáva v dĺžke troch kilometerov krasové vápence. Rez v tvare véčka vidno i z kozmu, pri pozornejšom pohľade ho možno nájsť na satelitných záberoch. Jeho strmé zrázy sa rútia z Horného vrchu a Zádielskej planiny do vyše tristometrovej hĺbky, až na dno k svojmu stvoriteľovi, potoku Blatnica, ktorý ho počas mnohých rokov vyhĺbil.

Pohľad z výšky
Zádielskú dolinu vidieť ako obrovskú fototapetu od hlavnej cesty z Rožňavy do Košíc. Stačí odbočiť a za pár minút sme na jej začiatku. . Zdá sa obrovská. Skalné rebrá, zoradené za sebou ako vlny, stúpajú prudko k oblohe. Na horizonte planiny vidno drobné postavičky turistov a v diaľke na Cukrovej homoli dve bodky. Dvojica horolezcov práve doliezla na jej vrchol. Na strmých zrázoch vyčnievajú siluety tých najodolnejších stromov, ktoré sa zakorenili na skalách. Parkovisko je plné a stará asfaltka, ktorá bola kedysi prejazdná, sa zmenila na korzo. Prechádzka cez dolinu láka, je nenáročná a vhodná i pre starších, či rodičov s deťmi aj v kočíkoch. Svižnejším tempom popri potoku, ktorý vytvára bublajúce kaskády, sme na konci doliny za pol hodinu. Je tu uprostred sparného leta príjemný chládok . Nad hlavami máme zelený koberec listov, ktorý bráni prieniku slnečných lúčov a zacláňa vo výhľade na skalný labyrint. Ten občas prebleskne pri pohľade nahor cez diery v koberci listov. Na konci doliny sa väčšina turistov neprozreteľne otočí a vracia späť. Škoda.

Dolina tisících tvárí
Lebo pre milovníkov vzdušných výhľadov sa nezabudnuteľná túra iba začína. Prekračujeme vpravo lávkou potok a sledujúc zelenú značku náučného chodníka stúpame na planinu. Hustý porast stromov s pribúdajúcou výškou redne a na okraji doliny už vidieť biele zuby vápencových brál. Sme na hlavnej vyhliadke. Pred nami sa otvára panoráma, je to skôr letecký pohľad do doliny a jej majestátu. Z diaľky sa vynárajú desiatky skalných veží, pilierov a stien najrozličnejších tvarov. " Podľa legendy vytvoril dolinu čert. Preháňal sa po okolitých planinách na ohnivom koči, keď sa tu zrazu pod ním otvorila zem. Stopy po kolesách voza údajne vidno na Čertovej stene, v podobe dvoch paralelných puklín, tzv. Čertových koľají. Teraz nimi vedú horolezecké trasy," vysvetľuje horolezec Miro, ktorý chodí do Zádielu vyše tridsať rokov a stále tu má čo objavovať a vždy ho niečo nové prekvapí. Podľa neho je Zádiel fascinujúce miesto v každom ročnom období. Ukazuje nepreberné množstvo tvárí a z každého miesta je iná. Mohutná, no zároveň komorná, drsná i čarovná. Na jar sa premení na kvitnúcu záhradu, na jeseň žiari paletou farieb a v zime ticho obnaží skalnaté telo.

Nazreli sme do krasu
Idúc ďalej po chodníku les splešivel a vystriedali ho lúky s osamelo stojacimi borievkami a lieskami. To je typická krasová krajina. Vysušené trsy trávy sa vlnia vo vetre a pripomínajú obrovské parochne. Chodník sa kľukatí lúkami popri okraji kaňonu a na viacerých miestach vedie k exponovaným vyhliadkam do jeho hĺbok. Dole už slnko nesvieti, dno zaclonili tiene veží. Tu hore ale spaľuje planinu, nad ktorou sa vlní horúci vzduch. Letné popoludnie pripomína vypálenú step, kým v doline je príjemne chladivo. " Tieto rozdiely teplôt sú pre Zádiel typické a spôsobili otočenie vegetačných pásiem. Alpínska kvetena, ktorá býva tradične vo výškach, rastie na dne doliny a teplomilné rastliny majú zasa svoje stanovištia hore," ozrejmuje Ladislav Gordon, znalec tunajších rastlín a živočíchov.

V okolí Zádielskej doliny sa nájde mnoho vzácnych bylín, ktoré nikde inde na svete nerastú, ako napríklad fialkastá Rumenica turnianska.Schádzame pomaly k okraju planiny, pred nami je strmý skalnatý zostup úzkou líniou náučného chodníka, ktorým sa vraciame na parkovisko do dedinky Zádiel, kde sme túru pred troma hodinami začali. Za sebou zanechávame galérie škrapových polí, strmé zrázy skalných stien, hebké lúky, nerušený let vtákov, krehké motýle poletujúce po kobercoch z kvetín a všetky tie rozmanité zvuky a vône. To všetko tvorí nezameniteľnú charizmu Slovenského krasu a náš neobyčajný zážitok.