Posilnenie právomocí slovenského parlamentu v EÚ, zlepšenie komunikácie na medzinárodnej úrovni v rámci členských štátov, lepšia akcieschopnosť únie či priblíženie sa európskych inštitúcii priamo k občanom. Tieto pozitíva prinesie Lisabonská zmluva o fungovaní EÚ, ktorá nahrádza euroústavu, každému členskému štátu -- teda aj Slovensku. Slovenskí, ale aj zahraniční analytici v jej prijatí vidia viac výhod pre európsku rodinu ako nevýhod. Samotný akt podpisu je podľa nich dôkazom súdržnosti európskeho spoločenstva. Jej vznik totiž sprevádzali problémy.
Úspechom je, že je
Pôvodný dokument, ktorý mal charakter ústavy, neprešiel. Europarlament sa tak musel popasovať s prípravou materiálu, ktorý by bol prijateľný pre všetkých. Takým sa stala práve Lisabonská zmluva. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova jej hlavným pozitívom je to, že sa EÚ nezasekla na neúspechu. "Ak by nedošlo k zhode, tak Európska únia by mohla nadobudnúť zlú dynamiku. To sa, našťastie, nestalo." Podľa neho tým demonštrovala schopnosť riešiť krízové situácie aj v budúcnosti.
"Najväčší úspech tejto zmluvy je, že ,my´ už máme zmluvu," vyhlásil pre HN vedúci madridskej analytickej organizácie Európska rada zahraničných vzťahov José Ignacio Torreblanca. Podľa neho však nie je o nič lepšia ako predchádzajúca euroústava, ktorá neprešla.
Silnejší vplyv občanov
Mesežnikov vníma zmluvu ako veľké plus pre Slovensko, ako aj ostatné krajiny. "Definujú sa pozície jednotlivých krajín, ich právomoci, inštitucionalizujú sa, z tohto pohľadu sa Slovensko stáva aktívnejšou súčasťou Európskej únie." Radoslav Geist z Euroactivu vidí v eurozmluve veľa pozitívnych efektov na fungovanie Európy, ktoré sa vďaka nej zefektívni. V prvom rade sa posilní úloha národných parlamentov, vrátane slovenského, v rozhodovacom procese, na čom sa zhodujú viacerí analytici. "Viac zapája národné parlamenty, ktoré dostanú viac kontrolnej kapacity na činnosť európskej komisie a viac práv na veto," povedala HN nemecká expertka na euroústavu Ulrike Guérot.
V súčasnom európskom systéme je najsilnejším orgánom rada tvorená politikmi, ktorých nevolili občania. Podľa Geista sa teraz budú môcť k prijímaným zákonom v europarlamente vyjadrovať aj slovenskí poslanci, čiže zástupcovia Slovákov. "Priami zástupcovia ľudí budú mať väčší vplyv v tom procese. Ale ako to bude reálne fungovať, závisí od konkrétneho členského štátu."
Zmluva posilňuje aj práva občanov. Európske inštitúcie budú pre bežného obyvateľa Slovenska odteraz bližšie. Guérot víta aj zavedenie vysokého komisára pre zahraničnú bezpečnostnú politiku, s kompetenciami ministra zahraničných vecí. S eurozmluvou sa menia aj počty hláv v europarlamente. Súčasný počet europoslancov sa upraví zo 785 na 750. Podľa odborníkov to bude finančne efektívnejšie. Slovensko príde o jedného človeka.
Strata suverenity?
V súvislosti s európskou zmluvou sa isté obavy predsa len objavujú -- a to, že únia sa pokúsi vytvoriť federatívny štát. Niektorí politici hovoria priamo o strate suverenity. Analytici to vylučujú. Slovensko sa vraj podpisom nezačlenilo do žiadnej federálnej Európy. Podľa Mesežnikova krajine nehrozí strata národnej svojbytnosti. "Sú možno isté obavy, že presadzované európske kroky môžu byť v rozpore s predstavami vládnych elít. Keď máte ľavicovo orientovanú vládu, tak niektoré opatrenia sa môžu zdať tejto vláde príliš liberálne." Aj nemecká analytička Guérot ubezpečuje Slovákov, že sa nemajú čoho báť. "De facto je napríklad Slovensko silnejšie, ak spojí suverenitu so suverenitami ostatných štátov." Podľa nej Európa ponúka výzvy, ktoré aj veľké krajiny zvládnu lepšie s pomocou druhých.