Systém elektronického obstarávania, ktorý mal zabezpečiť lacnejšie a čistejšie tendre, sa zatiaľ neosvedčil. Za prvých osem mesiacov fungovania využilo jeho služby len deväť obstarávateľov. Z približne piatich tisícok tendrov elektronicky prebehlo len štrnásť. Celý systém pritom stál už spolu takmer sto miliónov korún a ďalších sto by sa doň malo investovať v tomto a budúcom roku. Cez elektronický systém prebehli nákupy za necelých 90 miliónov korún. Pre HN to potvrdila Jana Gocká z Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá má elektronické tendre na starosti. "Ja osobne to považujem za neúspech nás, že sme štátnu správu nepresvedčili o vhodnosti obstarávania a je to aj prejav nezáujmu niektorých organizácií využívať takúto modernú formu," reagoval člen parlamentného výboru pre hospodársku politiku Peter Pelegrini (Smer-SD).
(Ne)šťastný systém?
Ako dodal, nikdy nesúhlasil s tým, aby sa povinnosť využívania elektronického obstarávania v zákone zmenila na možnosť. "S tých čísel je zrejmé, že tým subjektom vyhovujú viac papierové formy." Ako dodal, zmenu považoval aj za chybu úradu, pretože nenaplnil úlohy, ktoré mu boli dané, ani požiadavku zákona, ktorý určoval povinnosť obstarávať výlučne elektronicky od začiatku roka 2007.
Elektronické obstarávanie zatiaľ neboduje ani u podnikateľov. Dôvodom nie je nezáujem, ale negatívne skúsenosti. Pri jeho spustení totiž mali problém s registráciou. "O tento systém sme sa prestali zaujímať, keďže ho nepovažujeme za najšťastnejší. V správe o jeho implementácii samotný úrad pripúšťa, že ho treba dobudovať -- že potrebuje ďalšie investície na vývoj," upozorňuje Martin Golian z jednej z firiem, ktoré sa často zapájajú do verejných obstarávaní. "Prípadný výskyt chýb alebo porúch prevádzkovania takto rozsiahlych informačných systémov nemožno úplne vylúčiť. Chybové hlásenia sú operatívne odstraňované, za týmto účelom má úrad podpísanú zmluvu o údržbe a podpore systému," zdôrazňuje Gocká.
Povinné výdavky
Golianovi sa nepozdával aj fakt, že na registráciu do systému bola potrebná kúpa programu Adobe Acrobat. "Keď sme volali človeku, ktorý mal na starosti jedno z obstarávaní, povedal, že treba Adobe Acrobat profesional, ktorý stojí približne 500 dolárov, takže to nie je úplne zadarmo." Ako dodal, problém bol aj s bezpečnosťou. "Neboli tam jednoznačné veci týkajúce sa šifrovania." O technických medzerách -- napríklad, že administrátori systému sa podľa dobre informovaného zdroja z prostredia Úradu pre verejné obstarávanie môžu dostať k ponukám jednotlivých uchádzačov skôr, ako je to oficiálne možné, informovali HN ešte vlani. Práve problémami s bezpečnosťou podľa Pelegriniho vlani predseda úradu Béla Angyal na výbore odôvodnil posun spustenia elektronického obstarávania o štyri mesiace. "Argumentovali tým, že systém je nedokonalý, nebola zaistená jeho bezpečnosť, aby sa mohli s ním oboznámiť obstarávatelia aj dodávatelia."
Tendre bez úradníkov
Pelegrini zdôraznil, že dnes už je situácia iná a systém by mal spĺňať všetky náležitosti, preto by podporil zavedenie povinnosť jeho využívania aspoň na niektoré druhy tovarov a služieb. "Je to transparentnejšie, malo by to znižovať možnosti manipulácie, odpadli by pochybnosti o výsledkoch tendrov. Elektronická forma je veľmi čistá, reálne by do nej nemal zasiahnuť žiadny úradník a myslím si, že by to prinieslo aj úspory verejných financií." Tento rok už by malo byť elektronických tendrov viac. Vláda totiž koncom minulého roka prijala uznesenie, podľa ktorého by sa takto malo obstarávať minimálne tridsať percent zákaziek. Na využívanie systému sa tak chystá aj jeden z najväčších obstarávateľov -- ministerstvo vnútra. "Rozbiehame elektronické verejné obstarávania, tento rok zadáme 30 percent zákaziek na dodanie tovaru takýmto spôsobom," avizuje Vladimíra Hrebeňáková z tlačového odboru rezortu.
Čo sa nakupovalo elektronicky
potraviny pre materské škôlky
nemocničná bielizeň
dezinfekčné prostriedky a kozmetika
tuhé palivá
mobilná ľadová plocha
strážna služba
upratovacie služby
Zdroj: ÚVO