Predseda poslaneckého klubu SMK Guyla Bárdos tvrdí, že prezident by mal mať právo vrátiť zákon, len ak by mal pochybnosti o jeho ústave. "Bolo by dobré, keby o tom strany porozmýšľali," vyhlásil Bárdos. Ten pripomína, že politici v tejto súvislosti niečo iné hovoria na verejnosti, a niečo iné zase v kuloároch. A keďže oficiálne podporu nenachádza, zo svojho zámeru pravdepodobne rezignuje.
Najvyšší proti zmene
Práve vetovanie zákonov bolo včera kľúčovou témou rokovania tzv. veľkej trojky. Napriek rozporuplným vyjadreniam z minulého týždňa sa prezident SR Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Hrušovský a predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda dokázali zhodnúť na základnej veci: kompetencie prezidenta by sa v tomto ohľade určite nemali obmedzovať. Hrušovský svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že nie je zástancom unáhlených a častých zmien ústavy. "Vyvoláva to nedôveru v stabilitu ústavného systému," tvrdí. Dzurinda zase prezidenta ubezpečil, že SDKÚ s podobnou iniciatívou určite nepríde na rokovanie Koaličnej rady. Napätie už nechcel stupňovať ani samotný Gašparovič. Svojim partnerom zopakoval, že ani jeden zo zdravotníckych zákonov nevrátil z politických príčin - dôvodom boli pochybnosti o súlade s ústavou, prípadne legislatívne nedostatky zákonov. Hrušovskému navrhol, aby od vlády žiadal predložiť spolu so zákonmi aj vykonávacie predpisy, čím by sa odstránili niektoré problémy.
Prezidentov vyslanec vo vláde
Gašparovič pred časom avizoval, že chce predísť odmietaniu zákonov, ako to robil jeho predchodca. Odstrániť možné výhrady chcel aj vďaka tomu, že by legislatívny proces vo vláde i v parlamente sledovali ľudia z prezidentskej kancelárie. Včera Gašparovič priznal, že túto možnosť zatiaľ nevyužil - doteraz vraj nepovažoval za potrebné tak urobiť. Požiada premiéra, aby sa jeho zástupca mohol zúčastniť na rokovaní vlády v prípade, ak ho niektorý z bodov rokovania kabinetu bude zaujímať.
Politologička Darina Malová v rozhovore pre HN
Prezident vracia zákony, ktoré koalícia napriek formálnej menšine schvaľuje v pôvodnom znení - aký má jeho aktivita zmysel?
- V každej demokracii je to normálne, len u nás sa okolo toho vyvolala určitá hystéria, ktorú podnietil najmä spôsob, ako posledné dva roky vracal zákony bývalý prezident Schuster. Vzťah súčasnej vlády a prezidenta ešte nie je vykryštalizovaný.
Ako vážne sú myslené debaty o okresaní právomocí prezidenta?
- Skôr to považujem za neuvážené reakcie. Za problém však pokladám fakt, že prezident je v ústave stále zaradený v hlave o exekutívnej moci. Ak má byť neutrálna hlava štátu, bolo by lepšie, keby mal samostatnú hlavu.
Slovensko má systém parlamentnej demokracie, aké sú právomoci prezidenta v porovnaní s inými krajinami s podobným systémom?
- Kompetencie slovenského prezidenta zodpovedajú kompetenciám iných hláv štátov s parlamentnými demokraciami. Tým, že nemáme druhú komoru parlamentu, ktorá má tradične právo vetovať zákony, prezident viac zasahuje do politiky.
Niektoré strany hovoria o potrebe zriadiť druhú komoru volenú väčšinovým systémom...
- V prospech tejto zmeny, prípadne zmenu volebného systému, skôr hovorí fakt, že politické strany sú veľmi centralizované. Debaty v parlamente pritom ukazujú, že poslanci sú vernejší svojmu regiónu než politickej strane.
Prezidentské právomoci pri schvaľovaní zákonov:
- môže nepodpísať zákon a vrátiť ho do parlamentu
- na schválenie vrátených zákonov treba minimálne 76 hlasov (tzv. kvalifikovaná väčšina)
- ak poslanci veto prelomia, zákony vstúpia do platnosti aj bez podpisu prezidenta
Zdroj: Ústava SR