"Zdá sa, že praktiky niekdajšej Štátnej bezpečnosti dnes prevzal Ústav pamäti národa," napísala v liste Dagmar Marenčinová, manželka spisovateľa Alberta Marenčina. Jeho meno rezonuje na verejnosti od piatkovej tlačovej besedy ústavu, ktorý pri podrobnej rekonštrukcii dokumentácie o činnosti kontrarozviedky ŠtB zistil v troch desiatkach prípadov pokusy o pozmeňovanie záznamov v registračných protokoloch. Pozmenené údaje mali zabrániť identifikácii agentov tajnej služby. Medzi pozmeňovanými záznamami mal byť aj Marenčinov spis. Marenčin uviedol, že nikdy nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB ani jej agentom. Marenčin zvažuje právne kroky na ochranu svojho mena. "Už to tu raz bolo: Novomeský, Husák, Holdoš -- pravicoví oportunisti, Clementis -- zapredanec, zradca, špión; aféra Slánsky a spol... zdrvujúce odhalenia z úst predstaviteľov ŠtB, pre menovaných žiadajú trest smrti... Jedného dňa to všetko nebola pravda, všetko bolo vykonštruované. Ale takéto praktiky boli možné iba za totality, dnes máme predsa demokraciu," znie úvodná pasáž listu, ktorou sa Marenčinová dostala k vete, v ktorej hľadá analógiu medzi počínaním ŠtB a ústavu.