Ochrana zdroja §4
Čo hovorí zákon:
Ak o to zdroj informácie (fyzická osoba) požiada, tlač a agentúry sú povinné zachovať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu poskytnutých informácií a zabezpečiť utajenie zdroja.
Fiktívny príklad:
Opozičný politik X.Y. povie novinárovi, že člen jednej z koaličných strán Y.Z. kupoval poslancov z klubu opozičného politika X.Y. Výmenou za milión korún mali hlasovať za zákon, ktorý má za iných okolností problémy prejsť v parlamente. Politik X.Y. zaviaže novinára mlčanlivosťou. Novinár o tomto trestnom čine informuje verejnosť bez toho, aby zverejnil zdroj svojich informácií (X.Y.). Koaličná strana Y.Z. novinára, respektíve vydavateľa zažaluje. Novinár sa nemôže na súde brániť výpoveďou politika X.Y., keďže má povinnosť chrániť svoj zdroj. Až súd ho môže zbaviť mlčanlivosti.
Právo na opravu §7
Čo hovorí zákon:
Osoba, o ktorej tlač alebo agentúry napísali nepravdivé skutkové tvrdenie môže do mesiaca požiadať o opravu.
Fiktívny príklad:
Noviny napíšu o spoločnosti AB a.s., že za uplynulý rok zarobila na štátnych zákazkách najmenej 120 miliónov korún, pričom hovorca spoločnosti odmietol túto skutočnosť komentovať. Napriek tomu spoločnosť AB požiada o opravu informácií s odôvodnením, že zarobila na štátnych zákazkách len sto miliónov korún. Noviny sú povinné do ôsmich dní uverejniť bezplatnú opravu na rovnocennom mieste s rovnakým písmom s označením "oprava". Uvedenej povinnosti je možné sa zbaviť len, ak noviny už skôr uverejnili vlastnú opravu, alebo ak môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia. Ak tak neurobia, spoločnosť AB môže noviny zažalovať. Ak noviny prehrajú súd im vymeria pokutu až do výšky 150- tisíc korún.
Právo na odpoveď §8
Čo hovorí zákon:
Osoba, o ktorej tlač alebo agentúra napísala skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka jej cti, dôstojnosti alebo súkromia môže do mesiaca požiadať o odpoveď. Rovnako aj právnická osoba ak ide o jej názov, či dobrú povesť.
Fiktívny príklad:
Noviny prinesú na titulnej strane informáciu, že zákazku na ministerstve kultúry získala spoločnosť podnikateľa LM, ktorý je známy ako mecenáš najsilnejšej vládnej strany. Firma získala zákazku za tri miliardy korún vo verejnom obstarávaní. Zástupcovia rezortu pritom vylúčili ďalšie tri súťažiace spoločnosti -- pre formálne nedostatky v podaní. Šéf rezortu kultúry (nominant najsilnejšej vládnej strany) bol novinami oslovený a poprel, že by išlo o účelový postup.
Hoci ide o pravdivé informácie, minister kultúry požiada denník o odpoveď. Noviny sú povinné odpoveď uverejniť tiež na titulnej strane, s rovnakým písmom a v rovnakom rozsahu. Minister sa musí vyhnúť hodnotiacim úsudkom a pridŕžať sa len faktov. V texte podrobne vysvetlí, aké formálne nedostatky konkurenčných firiem našli úradníci ministerstva v tlačivách a aké výhody má daný projekt pre verejnosť. Podnikateľ L.M. tiež požiada noviny, aby uverejnili odpoveď, v ktorej bude vyratúvať, aké rôzne zákazky získal aj od predchádzajúcej vlády a čím všetkým sa zaoberá.
Právo na dodatočné oznámenie §9
Čo hovorí zákon:
Osoba môže požiadať tlačové médium o uverejnenie právoplatného rozhodnutia v konaní pred štátnymi orgánmi, napríklad v súdnom alebo správnom spore, ak sa médium kauze v minulosti venovalo, ale záverečný verdikt už nezverejnilo.
Fiktívny príklad:
Denník v roku 2007 informoval o zadržaní podnikateľa O.P. a jeho právnika C.D. políciou. Vyšetrovateľ navrhol zadržaných mužov obviniť z trestného činu vydierania. Prípad sa po viacerých rokoch dostane na súd, no ten vráti vec na začiatok s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie. Opäť prebehne niekoľko rokov trvajúce dokazovanie, prípad prebehne rôznymi stupňami súdov, no už za slabšej pozornosti médií. Po viac ako 10 rokoch sa prípad skončí a noviny neuverejnia informáciu o definitívnom verdikte. Obe osoby môžu do mesiaca od konečného rozhodnutia vo veci požiadať denník o dodatočné oznámenie. Denník musí text uverejniť na rovnakom mieste a rovnakým písmom ako správu o začiatku kauzy.