Posunul výskum stresu a reakcií ľudského tela na záťaž o míle dopredu. Skúmal vplyv kozmického letu na ľudské telo. S takmer štyrmi tisíckami citácií je podľa tohto kritéria najúspešnejším slovenským vedcom. Ešte v časoch socializmu získal ako prvý od súkromnej americkej nadácie grant na vedecký výskum na Slovensku. Bývalý Šéf Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV Richard Kvetňanský (70) je jedným z najúspešnejších slovenských vedcov. Medzi špičku slovenskej vedy včera zaradila biológa a neurochemika aj Akademická ratingová a rankingová agentúra. Podľa metodiky agentúry založenej na dopade vedcovej práce na vedeckú komunitu, počte významných publikácií, či citácií v medzinárodných vedeckých médiách patrí Kvetňanský spolu s dvoma desiatkami ďalších Slovákov do najvyššej kategórie vedcov.
Kľúčový hráč
Stres a jeho vplyv na ľudský organizmus. Módna téma najmä koncom 20. storočia -- články o strese a jeho dôsledkoch na náš každodenný život slávili vrchol a zaplnili noviny aj časopisy najmä v 90-tych rokoch. Kľúčovou osobou, ktorá umožnila skúmanie stresu a jeho dopadov na telo je práve Kvetňanský. V lete minulého roka britský vedecký časopis Stress venoval Kvetňanskému celé číslo ako ocenenie jeho prínosu pre stresológiu. Vlani získal za vedecké úspechy a zviditeľnenie krajiny Zlatú medailu Slovenskej akadémie vied, predvlani aj najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. stupňa.
Ako sa to celé začalo
Priekopníkom bádania a objaviteľom fenoménu stres bol komárňanský rodák János Selye -- dnes je po ňom pomenovaná komárňanská univerzita. Väčšinu bádateľského úsilia a úspechov však vynaložil a dosiahol v kanadských výskumných centrách. V jeho šľapajách sa rozhodol vydať bratislavský lekár Ladislav Mikulaj, ktorý s ním pol roka spolupracoval v kanadskom Montreale. "Po návrate povedal -- ideme robiť stres," spomína na svojho bývalého šéfa a riaditeľa Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV Richard Kvetňanský. "V tom období sa neverilo jeho teórii, mnohí si robili srandu, že stres môže vyvolávať choroby, dnes už o tom niet pochýb -- stres vyvoláva alebo podmieňuje 60 až 70 percent ochorení. Rakovinu pravdepodobne nevyvoláva, ale zistili sme, že pod vplyvom stresu rastú rýchlejšie nádory," hovorí Kvetňanský.
Dobrá voľba
"Pustil som sa do práce s veľkou vervou a po troch rokoch sa mi podarili prvé výsledky," spomína vedec z pohodlia domácej pracovne v trojizbovom ružinovskom byte. Vďaka výrazným úspechom dostal Kvetňanský študijné štipendium od americkej nadácie a od režimu povolenie vycestovať za hranice republiky. "Pracovisko v Štátoch som si vybral podľa autorov, ktorých som vo svojej doktorandskej práci citoval najviac -- boli to Irwin J. Kopin a Julius Axelrod." Tí mladého Slováka prijali -- na Národný inštitút zdravia v Bethesde, ktorý je jedným z najväčších vedecko-výskumným centrom na svete. Kvetňanský dnes považuje tento výber za veľmi šťastný. "To bol ohromný odpich a ja som túto šancu využil." Axelrod v roku 1970 získal Nobelovu cenu za odhaľovanie tajomstiev komunikácie jednotlivých častí nervového systému. Počas prejavu pri slávnostnom preberaní ceny nezabudol spomenúť ani zásluhy kolegov, vrátane Kvetňanského.
Malý Slovák v centre diania
Absolvent farmácie na bratislavskej Univerzite Komenského Kvetňanský vpustil do výskumu stresu v Amerike nový vietor. Prišiel s novou metódou vyvolávania a merania stresu na imobilizovaných meraniach. "Ja - malý Slovák, som priniesol túto tému do svetového centra." Odvtedy vrchol vlny neopustil. Výsledky jeho práce zužitkovala prax pri liečení pacientov s vysokým tlakom, ochrane zdravia proti hluku, pri vyšetreniach únavy u pilotov. Pomocou jeho patentov je dnes možné merať adrenalín v krvi a moči pacientov aj výskumníkov počas štartu kozmickej rakety, či v kozme. V ostatných rokoch skúma vzťah medzi stresom a ľudským organizmom z genetického pohľadu. Počas kratučkej éry slovenského kozmického výskumu koordinoval vedecký program kozmonauta Ivana Bellu na stanici Mir. Aj vďaka Bellovi a ďalším americkým, ruským, či francúzskym kozmonautom popísal mnohé zmeny v ľudskom organizme počas pobytu v kozme, v stave beztiaže, pred ním a po ňom.
Dodnes organizuje na Slovensku každé štyri roky svetový vedecký kongres o strese. Výnimočné gény zdedil aj jeho syn Dick, ktorý sa narodil počas prvého pobytu v USA. Dnes pracuje na Slovensku ako výrobca automobilov Attack, ktoré športovým vzhľadom a výkonom konkurujú Ferrari a Lamborghini.