Desať rokov po tragédii v Černobyli sme práve na Slovensku spustili vôbec prvý blok na európskom kontinente!

Deň D
Cvikačky na bráne Atómovej elektrárne Mochovce (EMO) ukazujú 27. apríl 1998, krátko pred 22. hodinou. Blíži sa významná chvíľa v histórii slovenskej energetiky. Slovenské elektrárne splnili všetky podmienky na začatie etapy fyzikálneho spúšťania prvého bloku EMO. Jedinou autoritou na Slovensku, ktorá je oprávnená dať na to súhlas, je Ústav jadrového dozoru (ÚJD). Jeho predseda Miroslav Lipár na základe hodnotenia bezpečnostnej správy vydáva rozhodnutie, ktorým sa povoľuje zavážanie jadrového paliva do reaktora.
Hala prvého bloku jadrového reaktora elektrárne Mochovce. Je 22 hodín a 35 minút. Kontajner s kazetami jadrového paliva sa pohýna na posledné metre svojej cesty. Žeriav prenáša kontajner cez celú halu a zastavuje sa nad šachtou číslo jeden. Opäť sa všetko dôkladne preveruje, kontroluje, meria. O 22. hodine a 53. minúte vchádza kontajner s kazetami jadrového paliva do šachty číslo jeden.
A potom sa začínajú odvíjať historické chvíle zavážania prvej kazety jadrového paliva do reaktora prvého bloku. Špeciálny žeriav premiestňuje kazetu zo šachty číslo jeden cez bazén nad reaktorom a spúšťa ho dolu do samotného reaktora. Vedúci tejto operácie o 23. hodine a 49. minúte hlási, že prvá kazeta je zavezená do reaktora. Tým sa úspešne uskutočnil historický prvý krok odovzdania elektrárne do prevádzky.

Ako si na to spomína
Vtedajší generálny riaditeľ Slovenských elektrární Tibor Mikuš, v súčasnosti predseda Slovenského jadrového fóra (SJF), ani po desiatich rokoch nezakrýva, že napätie celkom neopadlo: "Najväčšie napätie vrcholilo pred zavážaním prvej kazety do reaktora. Od tohto momentu sa zariadenie stáva v plnom zmysle slova jadrovým zariadením a všetky systémy musia byť v predpísanom stave. Je to etapa, keď sa viacročná práca niekoľkých tisícov ľudí dostáva do bodu, v ktorom je rozbehnutý proces už nezvratný. Odborníci dobre vedia, že do etapy zavezenia paliva sa ešte dajú posúvať termíny, ale po zavezení nastáva v jadrovej elektrárni doslova vojenský režim. Preto dosiahnutie tohto stavu považujú všetci energetici a všetci tí, ktorým bolo dopriate byť pri spúšťaní jadrových blokov, za mimoriadnu situáciu. Mne to bolo dopriate päťkrát, z toho som raz celý proces riadil a takto to aj vnímam: ako prekonanie technických, ale aj spoločenských i politických problémov."

Silný impulz
Zainteresovaní unisono podčiarkujú kľúčový význam, ktorý prvým blokom v Mochovciach sledovali: bola to energetická sebestačnosť Slovenska. Podľa Mikuša spustením 1. bloku EMO sme na splnenie tejto úlohy spravili najvážnejší krok a "po rokoch, keď Slovensko bolo energeticky -- z hľadiska dodávok a výroby elektrickej energie -- nesebestačné, znamenajú Mochovce výrazný prelom".
Vtedajší minister hospodárstva, dnes prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Milan Cagala, vníma rozhodnutie vlády pripraviť finančný model dostavby 1. bloku aj z hľadiska rozvoja levického regiónu a dodávateľskej sféry. "Pre slovenské podniky znamenal 1. blok EMO doslova injekciu," povedal. "Vychádzam z faktu, že dostavba 1. a 2. bloku EMO stála 52 miliárd korún. V tom čase to bol pre slovenské firmy skutočne citeľný silný impulz. Na dokončovaní elektrárne tam pracovalo takmer štyritisíc ľudí. Po rokoch dostali zákazku, ktorá mala zmysel, ktorá bude slúžiť ďalším generáciám."

Spolupráca
Vysoký medzinárodný kredit energetikov na Slovensku dokázal aj v zmenených spoločenských podmienkach prizvať na spoluprácu s tradičnými českými, ruskými a slovenskými firmami aj absolútne svetové veličiny v oblasti jadrovej energetiky, a to Electricite de France, Siemens či Westinghaus, ktoré výrazne podopreli dôveryhodnosť projektu 1. bloku EMO. Mimochodom, 10 rokov po tragédii v Černobyli sme práve na Slovensku spustili vôbec prvý blok na európskom kontinente!

Zrátané a podčiarknuté
Spustenie 1. bloku EMO "pokrstilo" jadro na Slovensku. Atóm sa druhýkrát narodil a začal rásť ako zásadný energetický zdroj pre potreby ekonomiky Slovenska. Po slovensko-talianskom sobáši z rozumu Slovenské elektrárne, už ako člen skupiny ENEL, dostali požehnanie Bruselu a odporúčania Európskej komisie na dostavbu 3. a 4. bloku Mochoviec.
Čaká nás najväčšia investícia do energetickej bezpečnosti Slovenska. Európska komisia po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrine bez vypúšťania skleníkových plynov, a že nová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Európska komisia ocenila, že Slovenské elektrárne riadne a účinne aplikovali požiadavky národnej legislatívy i najvyšších medzinárodných štandardov pri riešení otázok bezpečnosti tretieho a štvrtého bloku Mochoviec.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Paolo Ruzzini vie dobre, že v rozvoji hospodárstva hrajú primárnu úlohu energonosiče a energie -- elektrická energia obzvlášť. "Platí to v Európe, Amerike, v Ázii, hocikde na zemeguli. Aj u nás, na starom kontinente, sa musíme čoraz naliehavejšie vyrovnávať s rastúcim dopytom po energii. V Európskej únii nastala renesancia jadra, pretože nielen energetici, ale i laická verejnosť vie, že energetická bezpečnosť bez emisií skleníkových plynov sa nezaobíde bez rozvoja jadrovej energetiky. Na Slovensku môžeme ťažiť z viac než 50-ročných praktických skúseností tunajších odborníkov s jadrom," povedal Ruzzini.
Z jeho ďalších slov vyplýva niekoľko rozhodujúcich záverov:
-- v trhových podmienkach a bez štátnych subvencií sme pripravení pokračovať v rozvoji projektu, pokračovať s výstavbou
-- podľa investičného plánu na obdobie rokov 2008 -- 2013 uvedú tretí blok do komerčnej prevádzky do konca roka 2012, štvrtý o rok neskôr
-- dostavba je hlavným projektom odštartovaného investičného plánu prevyšujúceho 100 miliárd korún (viac ako 3 mld. eur); tento plán počítal s investíciou asi 62 miliárd (vyše 1,8 mld. eur) na dostavbu Mochoviec
-- v rokoch 2012 a 2013 budú Mochovce III a IV patriť medzi najbezpečnejšie tlakovodné reaktory svojho druhu, s vysokou vnútornou bezpečnosťou
-- dva bloky Mochoviec dokončia tak, že dokážu garantovať vyše 70-percentný podiel jadrovej energie na celkovej výrobe energie; teda taký, aký na Slovensku bol aj v minulosti
-- počas vrcholiacej dostavby Mochoviec nájde v lokalite prácu vyše 3 000 ľudí, ďalší by mali pracovať v subdodávateľských organizáciách
Tibor Bucha