Zásluhy bývalého komunistického funkcionára a lídra Pražskej jari Alexandra Dubčeka si budeme musieť ctiť. Je na to nový zákon. Po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi a Jozefovi Hlinkovi poslanci včera odhlasovali aj Lex Dubček z dielne Smeru.
V budove parlamentu však bustu mať nebude. To bolo podmienkou koaličnej SNS. "Podporili sme to, lebo sa splnili naše podmienky, busta nebude vedľa týchto troch štátotvorných velikánov. Zostane tá busta, ktorá už je od roku 1991 vonku, akurát sa tam ešte dá jedna tabuľka, že sa zaslúžil o demokraciu," reagoval pre HN predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Námestie, na ktorom stojí budova parlamentu, je pomenované po Dubčekovi.
Predkladateľ návrhu, poslanec za Smer Boris Zala hovorí, že pre neho je dôležité, že na slovenskej scéne vznikla zásluhovým zákonom pre Dubčeka rovnováha. "Na jednej strane máme Andreja Hlinku, čo je symbol pre konzervatívno-pravicové strany, na druhej strane Alexander Dubček, ktorý je symbol pre ľavicovo demokratické strany," zdôvodňoval Zala. Hlinkov zákon presadili národniari.
Tretia z koaličných strán ĽS-HZDS zatiaľ neprišla so žiadnou z osobností, ktorej by chceli pripraviť zákon. Poslankyňa ľudovcov Katarína Tóthová však hovorí, že aj keď nie zákon, ale väčšie ocenenie by si zaslúžil ich predseda a bývalý viacnásobný premiér Vladimír Mečiar.
"Vadí nám to, že Vladimír Mečiar dodnes nedostal príslušné štátne vyznamenanie za ten historický čin, ktorý urobil, že bez akéhokoľvek prelievanie krvi zrealizoval tisícročný sen Slovákov -- samostatný slovenský štát," vyhlásila Tóthová, ktorá bola počas Mečiarovej vlády ministerkou spravodlivosti. Tóthová hovorí, že o zákone akúkoľvek osobnosť zatiaľ nehovorili. "My sme zatiaľ v klube o ničom takom nediskutovali."
Zákon prišiel skoro
Napriek tomu, že národniari zahlasovali za Lex Dubček, Rafaj tvrdí, že jeho zákon prišiel veľmi skoro. "Spomienka na Dubčeka je ešte príliš čerstvá. Existuje taká nepísaná zásada, že až 50 rokov od smrti je čas na také oceňovanie," vysvetľoval. ĽS-HZDS so zákonom nemala žiadny problém. "Alexandra Dubčeka si všetci veľmi vážime a vieme, že to bola osobnosť slovenského národa. Veď on v tej strane robil kroky, ktoré boli krokmi demokratizácie, snažil sa tam zaviesť prvky, o ktorých aj dnes hovoríme, že sú dobré," povedala Tóthová.
Opozícia: bol to komunista
S týmto názorom sa však nestotožňujú opoziční poslanci. "Ak chcem zhodnotiť život Alexandra Dubčeka, tak treba celý politický príbeh a z tohto pohľadu tak ako sa podieľal na Pražskej jari, tak sa podieľal na formovaní a budovaní toho komunistického režimu, ktorý chcel potom meniť," zdôvodnil poslanec KDH Pavol Abrhan. Opoziční poslanci v rozprave v pléne argumentovali tým, že Dubček bol v komunistickej strane v 50. rokoch, teda v rokoch politických procesov.
Zala istú kritiku pripúšťa, zároveň však poukazuje na socializmus s ľudskou tvárou, ktorý Dubček po roku 1968 presadzoval. "Ja neobhajujem celý život Dubčeka, že by bol bez chýb a bez problémov, ale nijak nesúvisí s týmto zákonom, pretože Dubček bez ohľadu na rôzne nedostatky sa zaslúžil o demokraciu, ľudské práva a slobodu slovenského názoru."
Podľa neho zásluhový zákon nie je len pre Slovákov, ale pre celý svet. "Je to ocenenie voči svetovej verejnosti, lebo Alexander Dubček je pozitívne vnímaný hlavne vo svetovej verejnosti." Podľa Abrhana polemiku odstráni len čas. "Ešte aj dnes žijú jeho súčasníci. Od Hlinku je už väčší časový odstup, ktorý už preveril hodnoty," skonštatoval Abrhan. Zároveň vyjadril presvedčenie, že zásluhových zákonov máme na istý čas dosť.