"Je niekto vo vašej rodine nevyliečiteľne chorý? Prajete si zomrieť dôstojne? Poraďte sa so svojím lekárom!“ Za takýmto inzerátom stál americký patológ Jack Kevorkian, známy aj pod prezývkou Doktor Smrť. Kevorkian, ktorý asistoval pri samovraždách viac ako 100 ľudí, sa dnes dožíva osemdesiatky a netají sa tým, že do dôchodku sa ešte ani zďaleka nechystá. Vo svojom boji za legalizovanie eutanázie chce však tentoraz pokračovať z vysokej politiky. V jesenných voľbách sa totiž chystá kandidovať do amerického Kongresu, aby tentoraz ako zákonodarca bojoval za právo na smrť. Jeho presvedčenie však stále naráža na nepochopenie väčšiny ľudí. "Je to človek posadnutý smrťou. Ak sa pozriete do jeho minulosti, celý život obhajoval pokusy na ľuďoch, väzňoch odsúdených na smrť alebo na postihnutých plodoch,“ povedal pre HN analytik mimovládnej organizácie Not Dead Yet Stephan Drake.
Vrah či vykupiteľ?
Pre niekoho bol "anjelom smrti“, ktorý nevyliečiteľne chorým skracoval ich utrpenie. Pre iných obyčajný masový vrah, ktorý si zaslúžil najprísnejší trest. Potomok arménskych utečencov v Spojených štátoch zasvätil svoj život boju za právo na eutanáziu. V 90. rokoch pomohol 130 ľuďom spáchať asistovanú samovraždu. Za tú poslednú, ktorú si potom sám nakrútil na záznam a dal médiám, ho nakoniec súd usvedčil z vraždy a poslal za mreže. Smrtiacu injekciu totiž vpichol svojmu klientovi, ktorý mal jednu z vážnych foriem sklerózy, osobne. Odporcovia eutanázie mu vyčítajú, že namiesto toho, aby svojím remeslom zachraňoval životy ľudí, konal opak.
"Ľudí, ktorých zabíjal, nezomierali. A iba malá časť z nich udala bolesť ako dôvod na smrť. Veľakrát išlo o ľudí, ktorí stratili sociálny status, príjmy, a nemali podporu okolia. On im navrhol smrť,“ tvrdí Drake. Jeho organizácia Not Dead Yet, v preklade Ešte nie mŕtvy, vznikla v roku 1996, keď súd Kevorkiana oslobodil.
Zabíjanie v moteloch
Kevorkian bol podľa vlastných slov bystrý mladík, ktorý sa v čase vojny sám naučil nemecky a japonsky, aby rozumel nepriateľom. Na univerzite v Michigane sa stal patológom a v 60. až 80. rokoch robil experimenty s mŕtvolami, ktoré viac ako uznanie vyvolávali obavy. Prvej pacientke, ktorá trpela na Alzheimerovu chorobu, pomohol zomrieť v roku 1990 na odľahlom parkovisku pri Detroite. Tých, ktorým sľuboval dôstojnú smrť, zabíjal v motelových izbách a nechával tam ich mŕtvoly niekoľko týždňov, kým ich niekto neobjavil. V roku 2000 na pobúrenie americkej verejnosti získal Gleitsmanovu cenu za sociálnu spravodlivosť. "Organizácie aj samotní postihnutí vtedy masovo protestovali. Niektorí z nich boli veľmi vplyvní aktivisti v oblasti ľudských práv,“ dodal Drake. Čoraz väčšia časť verejnosti totiž Kevorkiana považuje za masového vraha. "Je to vlastne šikovný psychopat. Najskôr chcel experimentovať na tých, ktorých čakal trest smrti, potom zabíjať. Je to typ myslenia, aký vidíme u sériových vrahov. Jeho videá pri asistovanej samovražde sú ako trofeje, ktoré si berie masový vrah.“
Kandidát do Kongresu
Kevorkian dnes tvrdí, že sa polepšil. Asistovať pri samovraždách už síce nechce, ale propagovať "dôstojnú smrť“ plánuje prostredníctvom prednášok a článkov. Na jeseň bude dokonca kandidovať do Kongresu, kde sa bude snažiť presadiť právo na smrť.
"Nevyhrá. Ale potrebuje pozornosť. Nie je dobrý rečník. Viackrát som ho počul. Nevie sa vyjadrovať a jeho slová často nedávajú žiadny zmysel. Nie je až taký zaujímavý pre ľudí, tak sa snaží získať pozornosť kandidatúrou,“ uzatvára Drake.