Milan Rastislav Štefánik, Jozef Miloslav Hurban, Andrej Hlinka. Už od januára by k trojici osobností, ktorých parlament poctil špeciálnym zákonom o zásluhách, mohlo pribudnúť nové meno. Smer-SD už v septembri navrhne, aby zákon mala aj kľúčová osoba Pražskej jari 1968 Alexander Dubček. "Mimoriadne sa zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a ľudské práva,“ vyhlásil včera poslanec Smeru-SD Boris Zala na slávnostnom stretnutí pri príležitosti 40. výročia udalostí roku 1968 na Úrade vlády. O zákone hovoril už zhruba pred rokom. Dubček by podľa návrhu mal mať aj svoju bustu v parlamentnom vestibule.
| Komentár HN |
| Tak vás tu máme ... Zbierky na fond republiky a na zlatý poklad, Dragan Džajič na Slovensku pred pohárovým zápasom so Spartakom Trnava či Svitákove úvahy o opozícii v Československu - aj to boli témy novinových článkov v riadnom vydaní denníkov 21. augusta 1968. |
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj hodnotí návrh koaličného partnera opatrne. "Zatiaľ je predčasné dať stanovisko za klub, ale predpokladám, že predkladateľ si je vedomý, že potrebuje podporu koaličných partnerov. My sme pripravení komunikovať.“ Pre HN však ďalej dodal, že môžu vzniknúť podobné diskusie ako pri zákone z ich národniarskej dielne o Hlinkovi, pri ktorom im niektorí koaliční poslanci pripomenuli historickú kontroverznosť jeho osobnosti. "Ani Dubček nie je krištáľovo čistá osobnosť. Aj pri Hlinkovi došlo k výmene názorov aj k zmene textu návrhu,“ konštatuje Rafaj.
Návrh zákona o Dubčekovi vyvoláva rôzne reakcie aj u opozičného poslanca Martina Fronca (KDH). "Ja si rok 1968 pamätám, aj Alexandra Dubčeka a mám ho za to obdobie v úcte. No určite aj pri Alexandrovi Dubčekovi sú kontroverzie. Tým, že bol v totalitnej strane už v 50. rokoch, sa istým spôsobom ako člen podieľal na neskutočných veciach.“ Taktiež nepovažuje za vhodné vôbec schvaľovať zákony typu Lex Hlinka či najnovší návrh o Dubčekovi. "Prijímať takéto zákony sa mi nezdá šťastné,“ povedal HN.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) má svoj vzťah k Dubčekovi vyriešený. "Meno Alexander Dubček napriek všetkým žiarlivcom svieti na politickej oblohe Európy a symbolizuje Slovensko. A aj pre mňa ostáva výzvou jeho myšlienka: Verím v dobro človeka.“ Fico včera ako prejav vďaky za Dubčekovu odvahu a statočnosť odovzdal jeho synovi Pavlovi pamätný list.
Historik Róbert Letz taktiež nepopiera zásluhy Dubčeka v roku 1968, no podotýka, že v strane bol už aj predtým. Problém u Dubčeka vidí v 50. rokoch. "Lebo on nebol vôbec postihnutý zákonom. Boli tu komunisti, ktorí sa stali obeťami totality, ktorú pomáhali tvoriť. Nemáme žiadne dôkazy ani zmienku o tom, že by bol nejaký ľudskejší v 50. rokoch, keď prebiehala masová kolektivizácia a politické procesy.“
Človek na prvom mieste
O tom, či je takýto zákon o Dubčekovi potrebný, nie je presvedčený ani jeho blízky priateľ historik Ivan Laluha. "Alexander Dubček je už dávno v neinštitualizovanej pamäti národa ako symbol. On ako taký to nepotrebuje.“ No dodáva, že vzhľadom na to, že už sa začala tradícia týchto zákonov a rad osobností je takto zakotvených, keby tam Dubček nebol, mohla by to časť obyvateľstva vnímať ako nedocenenie. "Len z tohto hľadiska som ochotný o tom uvažovať,“ dopĺňa Laluha. Syn Alexandra Dubčeka Pavol do včera o návrhu zákona z dielne Smeru nevedel. "Cieľom môjho otca bol dôstojný život človeka, preto koľkokrát obetoval aj vlastnú rodinu a človeka dával na prvé miesto.“
Na slávnostné stretnutie k 40. výročiu roku 1968 na Úrad vlády prišiel aj spisovateľ Albert Marenčin. Nedávno sa jeho meno spolu s ďalšími objavilo v zozname agentov, ktorí mali sledovať Dubčeka a donášať naňho Štátnej bezpečnosti. Marenčin to už pred časom pre HN poprel. "Toto je úplná blbosť. Ja som sa s Dubčekom nikdy nestretol. Raz mi telefonoval, už po zmene režimu a poďakoval sa, že som mu párkrát listom vyjadril podporu a sympatie.“
Problém s bustou?
Rafaj taktiež pripomína, že by Dubčekova busta nemusela "sadnúť“ k tým, ktoré tam už sú. Teda zatiaľ k Štefánikovi a Hurbanovi - Hlinkova busta totiž v NR SR ešte nie je. Podľa národniara Rafaja sa historickým časovým zaradením príliš nehodia k osobnosti Alexandra Dubčeka. "Problém by mohol byť aj s umiestnením busty vo vestibule Národnej rady, keďže Alexander Dubček už má bustu na námestí, na ktorom stojí aj Národná rada.“ Aj toto námestie je pomenované práve po ňom.
Kto bol Alexander Dubček
- v roku 1963 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSS
- osobnosť spájaná s reformným vývojom Československa od januára do augusta 1968
- čelný predstaviteľ obrodného procesu s heslom socializmus s ľudskou tvárou
- od začiatku 70. rokov bol neprestajne sledovaný ŠtB
- po novembri 1989 sa vrátil do politiky aj ako predseda Federálneho zhromaždenia
- zahynul v roku 1992 po autonehode na ceste medzi Brnom a Prahou