Hnedouhoľné bane na Slovensku zatiaľ nedostatok pracovných síl nepociťujú, skôr naopak. Do podzemia sa vracajú najmä bývalí baníci, ktorí odišli za prácou do zahraničia. Neodrádza ich ani relatívne nízky plat a náročná práca pod zemou. Pre HN to povedal podpredseda Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Ľubomír Novák.

Baníkov je dosť
Kým donedávna bol o prácu baníka nízky záujem, dnes je všetko inak. "Baníkov bol dlhé roky absolútny nedostatok, robil sa nábor ako v šesťdesiatych či sedemdesiatych rokoch. Kríza však spôsobila, že mnohí chlapi, ktorí odišli za prácou do zahraničia, sa k nám vracajú,“ vysvetľuje Novák. Situácia je dokonca podľa neho taká, že rumunskí pracovníci, ktorí sem prišli, keď bolo baníkov nedostatok, sú teraz nadbytoční a vypovedajú im zmluvy. Navyše, práca v bani je v niektorých regiónoch jedinou možnosťou zárobku. "Ľudia často nemajú na výber, musia nejakým spôsobom živiť svoje rodiny.“

Platy sú vo všetkých baniach približne rovnaké - iba málo nad úrovňou priemernej mzdy v hospodárstve. Baník pracujúci "na povrchu“ v priemere zarobí 768 eur, ten v podzemí o 75 eur viac. Novák priznáva, že platové podmienky vzhľadom na rizikovosť práce nie sú veľmi atraktívne: "Trinásty plat v baniach prakticky neexistuje a rôzne finančné odmeny vyplácané počas roka sú skôr výnimkou.“

Porovnanie s okolitými krajinami vyznieva pre Slovensko taktiež negatívne. "Zárobky baníkov u nás sú vôbec najnižšie spomedzi krajín V4.“ Veľa na tom nezmenila ani novela o osobitnom príspevku baníkom, ktorá vstúpila do platnosti začiatkom júna.

Kompromis
Podľa nového výška príspevku vzrástla zo 63 na 350 eur a vypláca ho štát. Nárok naň má baník, ktorý pracoval pod zemou viac ako 15 rokov a dovŕšil vek 55 rokov. Podľa Nováka ide skôr o kompromis ako o skutočný posun: "Mali sme trochu inú predstavu. Pozerali sme sa na to zo zdravotného hľadiska, množili sa choroby z povolania.“ Zníženie dôchodkového veku pre baníkov sa im však nepodarilo presadiť. "Nemali sme spojencov.“