Ceremóniu na počesť kontroverznej postavy slovenských dejín prerušil výtvarník, ktorý sa snažil bustu zavinúť do toaletného papiera. "Vznikla menšia trma-vrma, pretože sa mu viacerí pokúsili v tom zabrániť a skončil na zemi,“ hovorí historik Zoltán Balassa, ktorý tlmočil prejavy do slovenčiny.

Napriek odporu košickej radnice, viacerých historikov, či predstaviteľov SNS sa napokon podarilo bronzovú plastiku umiestniť na nádvorí Čákiho-Dezőfiho paláca - bývalého sídla Ústavného súdu v centre mesta. "Problémy budú pretrvávať dovtedy, kým sa o tejto veci nebudú ľudia rozprávať. Aj preto sme to robili,“ hovorí Kornélia Csalaová, šéfka Košického občianskeho klubu, ktorý odhalenie busty usporiadal. Esterházyho sprevádza povesť antisemitu a prívrženca hitlerovského Nemecka.

Dvojitá optika pre Esterházyho
Na slávnosti sa zúčastnili asi dve stovky ľudí. Ďalšie desiatky protestovali za mrežami, ktoré oddeľujú nádvorie paláca od hlavného košického korza. "Pokrikovali na nás, že sme fašisti,“ opisuje Balassa. Protestujúci držali slovenské vlajky a hlavný prejav sa snažili prerušiť piesňou Hej Slováci!. "Zišli sme sa, aby sme vyjadrili jasný protest proti glorifikácii človeka, ktorý bol za vojnové zločiny aj odsúdený a dodnes nebol rehabilitovaný,“ povedal pre TASR šéf košickej SNS Peter Pamula.

Historický ústav SAV považuje Esterházyho za politika, ktorý sa usiloval o rozbitie Československa a spravodajsky spolupracoval s vládou v Budapešti a s nemeckými nacistami. "Šíri sa o ňom veľa klamstiev, napríklad že bol fašista,“ namieta Kornélia Csalaová. Podľa Balassu je to politik spojený so životom Košíc, bojovník za menšiny, kresťan a humanista, ktorý hlasoval proti deportáciám Židov. "Vítal Horthyho, ale žiadal pre Slovákov rovnaké práva ako mali Maďari na Slovensku, bol vždy za slovensko-maďarské spolužitie v mieri, a preto je jeho odkaz stále aktuálny,“ dodal.

Jediné číslo na buste
Bustu Esterházyho "zdobí“ jediný text - číslo 7832, pod ktorým bol vedený po návrate z gulagu v brnianskej väznici Mírov, kde aj zomrel. Slávnosť nebola verejne prístupná, palác je v súkromnom vlastníctve Istvána Majora. Medzi prítomnými boli okrem iných aj generálny konzul Maďarska na Slovensku, zástupcovia Maďarského inštitútu, Rákociho spoločnosti či regionálni politici SMK. "Maďarských politikov sme sem ani nevolali a žiadni ani neprišli. Politici s tým nemajú nič spoločné,“ dodala Csalaová. Tomáš Nejedlý