V posledných dňoch sa v súvislosti s pozornosťou venovanou menšinám znova vraciame k výsledkom vlaňajšieho sčítania obyvateľov. Najmä pri mechanickom porovnávaní rôznych štatistických zistení pritom neraz vznikajú nepresné závery. Ako totiž pre HN uviedol riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu (ŠÚ) SR Ing. Marián Horecký, "na to, ako údaje zaznamenané štatistickým úradom správne a objektívne interpretovať, sú potrebné isté vedomosti". Napríklad to, že okrem údajov o národnosti, na ktorej určenie nie je rozhodujúca materinská reč ani reč, ktorú občan prevažne používa či lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie, je pre určenie pôvodu objektívnejší údaj o materinskom jazyku. Ako zase upozornil Milan Žirko zo ŠÚ SR, počty istých skupín obyvateľov sa môžu meniť aj podľa toho, k akej národnosti prihlási rodič dieťa pri narodení a pre akú sa po dosiahnutí plnoletosti rozhodne, povedzme pri najbližšom sčítaní, ono samo.
Pri vlaňajšom sčítaní sa k slovenskej národnosti prihlásilo o 95 526 občanov SR viac ako pred desiatimi rokmi, takže spolu je ich na našom území 4 614 854, čo je 85,8 % všetkého obyvateľstva. Menej (o 46 768) občanov oproti roku 1991 sa prihlásilo k maďarskej národnosti a ich podiel na celkovom počte obyvateľov SR je 9,7 %. Naopak, k rómskej národnosti sa prihlásilo 89 920 obyvateľov, čo je 1,7 % z celej populácie a menej ako sa očakávalo, no oproti sčítaniu v roku 1991, keď sa k nej prihlásilo 75 802 ľudí, je to nárast. Asi u 50 000 sčítaných sa národnosť nedala zistiť vôbec, pretože ju neuviedli alebo označili dve či viac národností. O to zaujímavejší bude zrejme údaj o materinskom jazyku, ktorý bude po spracovaní ŠÚ SR tiež zverejnený a vypovedá o pôvode obyvateľa objektívnejšie, lebo neodzrkadľuje iba občanovo presvedčenie či názor. "Ak totiž hovoríme o príslušníkovi nejakej menšiny žijúcej na našom území, treba definovať, či ho tak kvalifikujeme podľa národnosti, materinského jazyka alebo etnického pôvodu," hovorí M. Horecký. "Pre tieto pojmy totiž existujú presné vymedzenia a ak sa, nielen v tejto úzko vymedzenej oblasti, ale v štatistike všeobecne, porovnávajú neporovnateľné kategórie, možno sa dopracovať k zázračným číslam."
Podľa údajov, ktoré ŠÚ SR zistil pri vlaňajšom sčítaní, má Slovensko v súčasnosti 5 379 445 obyvateľov. Ich počet v porovnaní s rokom 1991 stúpol o 105 120, no klesajúcu tendenciu má prírastok obyvateľstva. Ukazuje sa, že populácia v SR starne. Podľa M. Horeckého je však podobná situácia aj v ostatných štátoch západnej Európy. V princípe starne všetka európska populácia a tento trend sa sotva dá zastaviť. Možno ho len rôznymi opatreniami spomaliť. Pritom si treba uvedomiť, že ani propopulačné opatrenia nefungujú nepretržite. Popularita ktoréhokoľvek totiž po čase zvyčajne opadne. V takom prípade sa podľa M. Horeckého zase dajú prijať opatrenia, ktoré dosah negatívneho populačného vývoja zmiernia. Ako, napríklad, v Nemecku, kde svojho času vzhľadom na nepriaznivý vekový pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva a dôchodcov podporili prílev robotníkov zo zahraničia.