Stačí dobrá známka z maturity a ste na zozname prijatých na univerzitu. Snívanie o vysokej škole bez skúšok a ťažkého
prijímacieho konania sa už pre mnohých slovenských študentov začína stávať realitou. Na akademickú pôdu sa v minulom roku prvýkrát dostala viac ako polovica záujemcov bez prijímačiek. Vyplýva to z analýzy Ústavu informácií a prognóz školstva.
Jurzyca systém schvaľuje
Držiteľmi nových indexov sa tak stali ľudia, ktorí sa preukázali dobrými známkami z externých maturít. Taký bol aj zámer zavádzania nového spôsobu maturity stredoškolákov. Pred siedmimi rokmi sa to podarilo len tretine študentov. Vlani sa už bez prijímacieho konania dostalo na školu až 51 percent uchádzačov o denné štúdium. Externistov bolo ešte viac - až 59 percent.
Ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) takýto postup schvaľuje a meniť na tom najbližšie nič nebude. "Nepovažujeme za žiaduce, aby vysoké školy formou prijímacieho konania vytvárali bariéry pre vstup na vysokoškolské štúdium,“ reagovala hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková. Dôležité podľa rezortu je, aby školy zabezpečili, že štúdium skončia len tí absolventi, ktorí si splnia všetky povinnosti.
Sito pred alebo počas štúdia?
V minulosti sa záujemcom o štúdium viac otvorila napríklad Právnická fakulta Univerzity Komenskéhov Bratislave. Jej dekan Marián Vrabko tento krok dodnes obhajuje. Hoci sa stretol s vlnou kritiky, podľa neho urobila fakulta zásadný krok vpred. "Za tri roky, čo sme tento spôsob absolvovali, sa zmenila štruktúra študentov. Vidieť kvalitatívny posun vpred, máme oveľa lepších študentov,“ hovorí dekan Vrabko. Fakultu zaujímajú najmä výsledky študentov zo strednej školy a v rámci nich známky z profilových predmetov.
Naopak fakulty, ktoré stále trvajú na vlastnom výbere študentov, zľaviť nemienia. Patrí k nim manažment Univerzity Komenského. "Ak chce byť fakulta v budúcnosti úspešnou, musí si vybrať správnych záujemcov,“ tvrdí jej dekan Jozef Papula. Školy, ktoré najskôr prjmú veľa študentov, no potom ich stavy prerieďujú, podľa neho nepostupujú najvhodnejším spôsobom. "My vyberáme tých, ktorí by mali študovať na vysokej škole, robíme výber pred štúdiom a nie až potom,“ prízvukuje dekan.
Európsky trend
Odborníci na školstvo sú voči príliš jednoduchému vstupu na akademickú pôdu skeptickí. "Nie je to najlepšia snaha, týmto spôsobom určite slovenské vysoké školy na kvalite nezískajú. Mali by si zachovať prijímacie konania, nemali by zľavovať na náročnosti prijímacích konaní,“ odkazuje analytik Miroslav Řádek z občianskeho združenia Európske partnerstvo pre verejné stratégie. Na druhej strane, upozorňuje, že prijímanie veľkého počtu študentov je európskym trendom. Krajiny západnej Európy sú podľa neho príkladom - tam študuje viac ako polovica populačného ročníka.
Podľa analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej, nie je problém v množstve ľudí prijatých na univerzity. "Máme relatívne menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky aktívnej populácii, než je priemer OECD,“ argumentuje. Problém vidí v tom, že školy sa tejto masovosti neprispôsobili svojím obsahom. "Univerzity ich pripravujú na vedeckú kariéru, pričom väčšina ľudí smeruje na trh práce,“ vysvetľuje Králiková.