Vstup Slovenska do Európskej únie bol podmienený aj určitými záväzkami z našej strany. K nim patria záväzky o dobudovaní vodovodnej a kanalizačnej siete a napríklad aj záväzky okolo odpadového hospodárstva.
Aká je aktuálna situácia v Trnavskom kraji s budovaním vodovodov?
Limit pre väčšie aglomerácie nad 10-tisíc obyvateľov by zrejme ani v tomto kraji nemal byť veľkým problémom, horšie to býva s menšími obcami. Aký je teda aktuálny stav tak pre limit na rok 2010, ako aj na rok 2015 v Trnavskom kraji? Na to sme sa informovali na Krajskom úrade životného prostredia v Trnavskom kraji.
Vodovody
Podľa východiskových podkladov Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií Trnavského kraja, spracovaného Krajským úradom životného prostredia Trnava v roku 2006, bolo v Trnavskom kraji napojených na verejné vodovody približne 84 percent obyvateľov. V Trnavskom kraji je evidovaných 251 sídel a z nich v 208 bol vybudovaný aspoň sčasti verejný vodovod, čo predstavuje 82,9 percenta. Z tohto hľadiska vysoký podiel obcí s verejným vodovodom je v okrese Galanta (97,2 percenta), najnižší v okrese Dunajská Streda (71,6 percenta), kde sa využívajú vlastné zdroje podzemnej vody.
Územie je súčasťou Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorá je významnou akumuláciou podzemných a povrchových vôd a tiež významnou zásobárňou kvalitnej pitnej vody nielen pre Trnavský kraj, ale aj pre časť Bratislavského a Nitrianskeho kraja.
Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov zabezpečuje v zmysle zákona o obecnom zriadení obec. Po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií obce túto činnosť zabezpečujú v rozhodujúcej miere prostredníctvom vodárenských spoločností a len sčasti samotné obce.
Kanalizácia a ČOV
V oblasti odkanalizovania je zhruba 48 percent obyvateľov napojených na vybudované verejné kanalizácie. Aj napriek tomu, že v niektorých obciach je už vybudovaná verejná kanalizácia a zákon ukladá vlastníkovi nehnuteľnosti, kde vznikajú odpadové vody, pripojiť ju na verejnú kanalizáciu, splniť technické podmienky pripojenia a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak nemá iné povolenie na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami od príslušného orgánu štátnej správy, vlastníci hľadajú iné, menej finančne náročné spôsoby likvidácie odpadových vôd.
V súčasnosti všetky obce s veľkosťou nad 10 000 EO (ekvivalent obyvateľov) majú zabezpečené odvádzanie a čistenie odpadových vôd.
Prehľad počtu čistiarní odpadových vôd (ČOV) podľa kapacity jednotlivých ČOV:
do 2 000 EO 22
2 000 -- 10 000 EO 23
10 000 -- 100 000 EO 9
nad 100 000 EO 1
V Trnavskom kraji podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií do roku 2010 bolo potrebné zabezpečiť požadované odvádzanie a čistenie odpadových vôd z aglomerácií nad 10-tisíc EO z 13 aglomerácií, čo predstavuje vyriešenie odkanalizovania v 111 obciach Trnavského kraja. Priemerná aglomerácia v tejto veľkostnej kategórii má 21 544 obyvateľov.
V kategórii od 2 000 -- 10 000 EO je potrebné riešiť do roku 2015 odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v ďalších 31 aglomeráciách, ktoré zahrnujú 74 obcí Trnavského kraja.
Vzhľadom na geograficko-demografický charakter Trnavského kraja je opodstatnené spájanie viacerých administratívnych obcí do aglomerácií so spoločnou čistiarňou odpadových vôd, čím sa zabezpečí stabilita ČOV a kvalita vyčistenej vody.
Podľa údajov z jednotlivých obvodných úradov životného prostredia v kraji by s dobudovaním veľkostnej kategórie nad 10 000 EO nemal nastať problém.
Od koho to závisí?
Na Ministerstve životného prostredia SR sú vytvorené organizačné predpoklady na zabezpečenie uvedených záväzkov Slovenska. Bude to však závisieť aj od prístupu prijímateľov pomoci a vlastníkov infraštruktúry, to znamená od obcí, regionálnych vodárenských spoločností, akým spôsobom pristúpia k samotnej príprave a realizácii stavieb infraštruktúry.