Vlastná reštaurácia, pekáreň, opravovňa vozidiel, ale aj turistická agentúra. Migranti z celého sveta, ktorí sa ocitli u nás, si vďaka pomoci Slovenska mohli otvoriť vlastný biznis. Bratislavský úrad Medzinárodnej organizácie pre migráciu podporil za posledný rok 12 takýchto prípadov. Pochádzali z Vietnamu, Gruzínska, Paraguaja, Laosu či Turecka. Celkovo tak šlo na pomoc cudzincom 25 450 eur.
Malý biznis v Kišineve
Taký je aj príbeh 19-ročného Moldavčana Georgea Racilu, ktorý sa rozhodol opustiť domov a nájsť si prácu u nás. Bez povolenia na pobyt veľkú šancu nemal -- skončil v rukách cudzineckej polície. Bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach na východe Slovenska. Pracovníci Medzinárodnej organizácie pre migráciu mu však podali ruku a zabezpečili prácu v rodnom Moldavsku.
Vďaka príspevku úradu vo výške 2 300 eur, o ktorý zažiadal, si mohol George kúpiť aj auto a naštartovať svoj malý biznis v Kišineve. Teraz dováža a predáva ovocie na trhovisku. Podľa všetkého sa mu darí -- finančne podporuje aj svojich súrodencov a rodičov.
S výslužkou späť do vlasti
"O reintegračný príspevok musel požiadať a relevantne ho zdôvodniť," hovorí HN vedúca úradu Zuzana Vatráľová. Úrad pomáha vrátiť sa domov tým, ktorí u nás nezískajú azyl a tiež migrantom, ktorí sa na Slovensku zdržiavajú nelegálne. Podmienkou je, aby sa vrátiť domov chceli. V roku 2009 späť do vlasti putovalo 139 migrantov.
Aj tí, ktorí peniaze na rozbehnutie biznisu nedostali, by mali byť spokojní -- vrátili sa bez policajného sprievodu, nemajú pečiatku v pase ako nežiaduce osoby. "Čo je obrovskou výhodou, lebo by mohli byť perzekvovaní," opisuje Vatráľová. Dobrovoľným migrantom zabezpečia aj bezplatnú letenku, doplnia chýbajúce doklady a ako "vreckové" im pribalia 50 eur.
Králikáreň zlyhala
O vyše dvojtisícový príspevok podľa Vatráľovej nežiada každý. "Niektorým sa to zdá príliš málo, niektorí by to ani nevedeli využiť, alebo nechceli. Musíme veľmi individuálne posudzovať ich žiadosti," hovorí.
Organizácia skúma, aký je ich podnikateľský zámer, na čo chcú peniaze použiť, či dostanú vo svojej krajine povolenie, či majú adekvátne vzdelanie. "Posudzujeme, nakoľko je to reálne. Napríklad, ak si v dedine chce otvoriť zváračskú dielňu a my zistíme prostredníctvom našich kolegov, že tá dedina má 150 obyvateľov, zvažujeme, žeby sme tú pomoc poskytli na niečo iné," upozorňuje.
Pomoc organizácie vraj zatiaľ špekulantov neprilákala. "Takú skúsenosť sme nemali. Máme skôr skúsenosti, že im podnikanie z objektívnych príčin nevyšlo," hovorí. Nešťastne skončil napr. muž, ktorý sa rozhodol chovať králiky, nemal však dostatok finančných prostriedkov na vakcíny a chov mu napadla choroba. Znova sa však postavil na nohy, ale to už nebolo cez migračný program.
Posudzujeme, nakoľko je podnikateľský zámer reálny. Napríklad, ak si v dedine chce niekto otvoriť zváračskú dielňu a my zistíme prostredníctvom našich kolegov, že tá dedina má 150 obyvateľov, zvažujeme, žeby sme tú pomoc poskytli na niečo iné.
Zuzana Vatráľová, vedúca slovenského úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu