Je už len niekoľko mesiacov do volieb. Napriek tomu to vyzerá, ako keby opozícia vôbec nedržala spolu, akoby vôbec nechcela vytvoriť spoločnú alternatívu, aj keď o tom hovorí a každý chce ísť na vlastnú päsť. Ako to vidíte?
Dá sa povedať, že miera spájania alebo spojenectva nie je taká silná ako bola v roku 1998 pred voľbami, keď vládol Mečiar. Na druhej strane dôležité je, čo kto robí pre to, aby spojenectvo bolo silné. Najmä preto, aby sa vytvorila alternatíva a aby tá alternatíva bola čo najsilnejšia. A alternatíva tu bude a bude silná len vtedy, keď stredopravé hlasy neprepadnú. Preto sme dali ponuku SaS, a preto sme celý čas aktívni z hľadiska vytvárania priestoru na spoluprácu. Takže z našej strany robíme v tejto situácii, čo sa dá, výsledok je taký, ako je.

Ako si vysvetľujete, že opozičné strany, či už SMK alebo aj KDH, nemajú záujem o túto spoluprácu? KDH síce deklarovalo, že pôjde s SDKÚ-DS, ale napriek tomu ide svojím smerom a vlastnými krokmi.
My SDKÚ-DS sme ako jediná z parlamentných strán povedali, že s Ficovou stranou Smerom do vlády nepôjdeme.

To vyhlásili aj iní.
Z opozičných parlamentných strán sme to ako jediní oficiálne schválili. Takže v tomto zmysle by ponuka alternatívy bola silnejšia, keby to oficiálne urobili aj iné, najmä parlamentné opozičné strany. Ale to je, samozrejme, na nich.

Nemôže to byť práve v tom, že si nechávajú otvorené dvierka pre možnú budúcu spoluprácu so Smerom a práve preto sa nechcú oficiálne dávať dokopy s vašou stranou?
Otázka správna, adresát nesprávny.

Určite diskutujete na túto tému aj s vašimi partnermi.
Tak ale vy sa pýtate, prečo to neurobili, tak to sa pýtajte ich.

Zaujíma ma však váš názor. Súvisí to s tým, alebo nie?
Neviem, ja im do hlavy nevidím.

Pokiaľ ide o SMK, vyzerá to tak, že strana sa úplne odčlenila od akejkoľvek spolupráce a spoločného postupu.
Áno, SMK má trochu inú pozíciu ako KDH aj v rámci tej spolupráce. Je to z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že stále považujeme krok, ktorý SMK urobila pri Lisabonskej zmluve, za vierolomný, čiže sa narušila spolupráca. Druhý je, že ani my nesúhlasíme s niektorými krokmi, ktoré SMK robí a aj v tomto zmysle sú medzi nami isté rozdiely. Čo sa však týka vecnej spolupráce pri presadzovaní vecí, nemáme problém postupovať spoločne. Aj v parlamente spolupráca prebiehala stále.

Je ešte cesta späť pre SMK do opozičnej trojky?
SMK sa výraznou mierou podieľala na všetkých potrebných reformách aj integrácii Slovenska do všetkých štruktúr a neukázalo sa, že by účasť SMK bola pre vládu hrozbou. Naopak, osem rokov bola súčasťou vlády, ktorá dostala Slovensko do všetkých štruktúr. A ani vtedy sme nie so všetkým, čo SMK robila, súhlasili. Jasne sme sa vymedzili. Ale tam, kde je to v prospech Slovenska, sa spojiť a dohodnúť a vytvoriť alternatívu voči Ficovi, ktorý škodí Slovensku, robí mu medzinárodnú hanbu. Vládnutie Roberta Fica je veľmi podobné a dôsledky sú veľmi podobné ako bolo vládnutie Vladimíra Mečiara. Preto vytvorenie alternatívy je v záujme Slovenska, a preto všetky politické sily, ktoré dokážu takúto alternatívu vytvoriť, treba do toho zapojiť a treba to urobiť čo najskôr.

Hovoríte o tom, že je potrebné, aby sa dali dokopy politické strany, ale už teraz je jasné, že niektoré strany do toho nepôjdu, pretože je pre nich problémom Mikuláš Dzurinda.
Dôležité je, čo bude po voľbách. Dôležité je, aby neprepadli hlasy. My sme preto urobili, čo sme vedeli a mohli. Dali sme serióznu ponuku, na túto ponuku sme serióznu odpoveď nedostali, čím na seba SaS prebralo aj zodpovednosť z hľadiska možného rizika prepadnutia hlasov. Ale to, že nejdú strany spolu vo volebnej koalícii vôbec neznamená, že nemôžu spolupracovať po voľbách. Naopak, niektoré strany to hovoria. Takže nedávajme medzi to znak rovnosti, že keď strany neboli schopné dohodnúť sa na predvolebnej koalícii, že nebudú schopné dohodnúť sa po tom.

Áno, ale názor Richarda Sulíka, že Mikuláš Dzurinda je problémom, nie je ojedinelý. Nepomohlo by SDKÚ-DS do volieb vymeniť predsedu?
Pomohlo by v prvom rade, keby Richard Sulík si robil poriadky vo svojej strane a staral sa o svoju stranu a nerobil personálnu politiku v iných stranách. Je to neštandardné a neslušné.

Nevnímate ako hrozbu jeho spájanie sa so stranou Bélu Bugára Most-Híd, že odoberú spoločne hlasy SDKÚ-DS?
To sú špekulácie.

Avšak reálne. SaS oslovuje vzdelaných ľudí, Most-Híd aj Slovákov, takže môžu vziať hlasy aj vašej strane.
Je otázka, či sa SaS a Most-Híd dohodnú, ale pre mňa je kľúčové a za najdôležitejšie považujem to, aby neprepadli hlasy, preto považujem za lepšie, keď sa nejako dohodnú. Pretože, keď sa nedohodnú, považujem riziko prepadnutia ich hlasov za väčšie.

V prípade, že by sa podarilo niektorej z opozičných strán zostavovať vládu, viete si predstaviť spoluprácu v konštelácii aj s SaS a Most-Híd?
Samozrejme, veď čo iné. Pre nás je dôležité, aby hlasy voličov, ktorí chcú zmenu, neprepadli.

Parlament minulý týždeň schválil zníženie spotrebnej dane z nafty. Keď ste boli ministrom financií, tento krok ste odmietali s tým, že znížením dane nie je garantované aj zlacnenie palív na čerpacích staniciach, keďže predajcovia si môžu dvihnúť marže. To isté tvrdil v minulosti aj terajší minister Ján Počiatek. Nebojíte sa teda, že nižšia daň sa nemusí naplno prejaviť v cenách?
Tento argument som používal pri dani z pridanej hodnoty. Ak som ho použil aj pri palivách, tak určite nie ako zásadný. Pri palivách máme na Slovensku jedného vysoko dominantného dodávateľa, ktorým je Slovnaft. Ostatní odvíjajú svoju cenovú politiku od neho. Tu sa teda dajú ceny skontrolovať a pravdepodobnosť, že sa nižšia spotrebná daň premietne aj do cien, je vysoká. Robert Fico, keď bol v opozícii, nielen navrhol zníženie spotrebnej dane päťkrát, ale sľúbil to aj inzerátmi v máji 2006, že hneď po voľbách spotrebnú daň zníži. Pritom to mohol a mal urobiť.

Vy ste tento krok tiež odmietali, keď ste boli pri moci...
Naša situácia však bola iná. Keď sa do vlády dostal Robert Fico, vďaka reformám ekonomika aj daňové príjmy rýchlo rástli a oproti prognózam mal desiatky miliárd navyše. My sme túto možnosť nemali, keďže reformy ešte neprinášali ovocie až v takej miere. Robert Fico nám vyčítal, že sme spotrebnú daň stanovili nad minimálnu hranicu určenú Európskou úniou. Mal pravdu. Lenže my sme nastavili daň o tri percentá nad minimálnou úrovňou pri benzíne a o 15 pri nafte. Viete, aká je situácia dnes? Pri benzíne sme nad minimom o 43 percent a pri nafte o 59 percent.

Lenže sadzby sa nemenili, rozdiel spôsobilo posilnenie koruny k euru a silný konverzný kurz.
Prečo lenže? Dôležité je, že ľudia museli platiť viac a u nás to bolo o pár halierov, kým za Fica to bolo viac o mnoho korún za každý liter. Samozrejme, že je to dané najmä vývojom kurzu, ale čo to mení na tom, že to tak je a ľudia platili viac? Keďže Fico spotrebnú daň neznížil, predložili sme takýto návrh minulý rok v lete my a neprešiel. Ešte v nedeľu 10. januára Fico v diskusii na STV tvrdil, že spotrebná daň sa nebude znižovať, pretože by to znamenalo výpadok príjmov pre štátny rozpočet. Deň na to už prišiel s tým, že spotrebná daň sa zníži. Iste, bude to mať vplyv na rozpočet. Lenže vláda rozkradla verejné zdroje v objeme tri miliardy eur a tu hovoríme o výpadku sto miliónov eur kvôli zníženiu spotrebnej dane z nafty. Príkladom mrhania je aj mýto, ktoré navyše bude stratové.

Prečo?
Už len pri výbere prevádzkovateľa mýtneho systému sme prerobili miliardy. Medzi najlacnejšou ponukou a tou najdrahšou, ktorá nakoniec po vylúčení všetkých ostatných uchádzačov vyhrala, bol rozdiel šesť a pol miliárd korún. Ďalších 4,5 miliardy korún sme stratili tým, že kvôli prieťahom v tendri sa mýto zaviedlo o rok neskôr. Navyše, teraz sa ukazuje, že straty budú aj do budúcnosti. Použijem čísla, o ktorých hovoril minister dopravy Ľubomír Vážny. V tomto roku dostaneme 180 miliónov eur. SkyToll, ktorý systém prevádzkuje, si vezme 87 miliónov eur. Podľa neho by sme mali byť spokojní, lebo budeme v pluse 93 miliónov eur. Lenže od toho treba odpočítať príjem z diaľničných nálepiek, ktorými boli cesty spoplatnené pred zavedením mýta. To bolo 47 miliónov eur. Zostáva nám plus necelých 50 miliónov eur. Lenže kvôli zavedeniu mýta klesla spotrebná daň z nafty, kde je výpadok ďalších sto miliónov, takže v konečnom dôsledku sme v mínuse vyše 50 miliónov eur.

Tých sto miliónov eur chce vláda podľa svojich slov ušetriť inde...
To myslíte zrušením dvoch ministerstiev? Tomu azda neveríte.

Tomu neverím, a neverí tomu ani vláda. Sami tvrdia, že zlučovanie ministerstiev môže priniesť 13 miliónov eur.
No vidíte. Sme v mínuse.

Ministerstvá však nemajú byť jedinou formou šetrenia. Vláda tvrdí, že ušetrí aj inde, ale nepovedala, ako konkrétne. Ak by sa im to teoreticky podarilo, mýtny systém v mínuse nebude.
Ako by ušetrili? Vy to viete? Ste azda hovorca vlády, alebo novinár? Ja vychádzam z čísiel, ktoré povedala vláda. Zlúčenie dvoch ministerstiev a zníženie počtu ľudí na Fonde národného majetku má niečo vyriešiť? Výdavky môžu byť v tomto roku kvôli vyplácaniu odstupného aj vyššie než v prípade, že by sa ministerstvá nerušili. Navyše, príjem z mýta znižujú aj ďalšie ústupky dopravcom, napríklad v spoplatnení ciest prvej triedy. Príjem SkyTollu to však neznižuje. A minister Vážny s premiérom Ficom sa nesprávajú ako zástupcovia vlády, ale ako akcionári tejto firmy.

Rušenie ministerstiev by malo realizovať až po voľbách. Ak by ste sa dostali do vlády, nechali by ste to tak?
To, čo robí Fico teraz, je iba bluf. Chce zalepiť ľuďom oči, že nejde šetriť na nich, ale na vláde. To je absurdné. Podobne, ako keď v roku 2007 tvrdil, že zníži počet úradníkov o dvadsať percent. Realita bola dve stotiny percenta. Toto je rovnaký bluf. Navyše, je absolútne nekorektné teraz schváliť zákon, ktorým sa zmení štruktúra ministerstiev až 1. júla, teda po voľbách. Korektné by bolo to, čo ideme robiť aj my. Napíšeme si do volebného programu, ako si predstavujeme znižovanie počtu ministerstiev.

Ak by ste zostavovali vládu, postupovali by ste podľa zákona, ktorý bol schválený teraz?
Nie. Zrušenie ministerstva životného prostredia je vecou, s ktorou nebudeme nikdy súhlasiť. My pritom vieme znížiť počet ministerstiev. V prvej Dzurindovej vláde bolo 22 ministrov, v druhej už len 16.

Nesúvisí to aj s delením postov po voľbách? Každá strana vládnej koalície totiž chce nejaké tie ministerské kreslá...
To je absurdné, aby sa k tomu pristupovalo takto.

Po voľbách možno budete musieť spolupracovať so stranou SaS Richarda Sulíka. Ten sa netají, že by chcel byť ministrom financií. Na jedno kreslo by ste tak boli dvaja. Viete si v ňom predstaviť Sulíka?
Spýtajte sa po voľbách. Sulík navyše ešte nie je ani v parlamente. To sú veľmi predčasné otázky. Opýtajte sa po voľbách. Špekuláciami sa nezaoberám.

Pre SaS je veľmi dôležitý projekt odvodového bonusu. Viete si predstaviť jeho zavedenie u nás?
Viem si predstaviť, že o tom môžeme diskutovať.

V online rozhovore pre HN Sulík povedal, že si myslí, že vás argumenty presvedčili a začína byť v otázke odvodového bonusu optimista.
Sulík už narozprával veľa vecí, napríklad aj to, že je autorom daňovej reformy a presadil na Slovensku rovnú daň. Takže to by som nekomentoval.

Ako vyzerajú vaše vlastné ekonomické návrhy? Minulý rok ste predstavili krízový tím na čele s pánom Jurzycom, no veľa návrhov ste nepriniesli. Budú pred voľbami?
Tie zásadné budú pred voľbami. Ale nesúhlasím s tým, že doteraz nejaké výstupy chýbali. To nie je pravda.

Chýba legislatívna iniciatíva, veci skôr glosujete.
Ani to nie je pravda, nič také by som si nedovolil tvrdiť. Už v polovici októbra 2008 sme predstavili náš balík protikrízových opatrení a potom sme presadzovali množstvo zákonov. Žiaden síce nebol schválený, ale vláda mnohé naše návrhy prebrala a dostali sa do praxe. Napríklad v daňovej a potom v sociálnej oblasti.

Lenže tie predkladala skôr pani Radičová, než vás protikrízový tím na čele s pánom Jurzycom.
Ja neviem, či ste novinár, alebo hovorca vlády. To nie je pravda. Za návrhmi v sociálnej oblasti stála pani Radičová, za návrhmi v oblastí daní odvodov zas ja a Ivan Štefanec. Navrhli sme zvýšenie a valorizáciu nezdaniteľného minima, zníženie odvodov pre živnostníkov a aj ďalšie opatrenia v oblasti odvodov, predĺženie poberania podpory v nezamestnanosti, dotácie pre ľudí na zatepľovanie. Všetky tieto opatrenia sme navrhli vo forme noviel zákonov. Tak neviem, o čom sa bavíme?

Čakal som, že po predstavení protikrízového tímu budete aktívnejší.
To je váš dojem, ktorý vám nebudem vyvracať. Len odporúčam, aby ste si lepšie všímali veci.

Jedna z vecí, ktorú SDKÚ navrhla, bolo predĺženie času poberania dávky v nezamestnanosti. Vláda s tým počíta ako s možnou alternatívou k podpore tvorby pracovných miest. Rozhodnutie sa však stále odkladá. Má podľa vás ešte zmysel k takémuto kroku pristúpiť?
Áno, stále sme za to. Lenže to treba vnímať v súvislostiach. Vláda by mala robiť úplne inú protikrízovú politiku. Teraz k tomu pristupuje tak, že nerobí vôbec nič a plytvá peniazmi. Podľa nás bolo potrebné predĺžiť poberanie dávky v nezamestnanosti, tak, ako sa to stalo v Česku v máji 2009. Okrem toho treba zlepšovať podnikateľské prostredie a dotovať konkrétne projekty, ako napríklad zatepľovanie. Takéto projekty podporujú tvorbu pracovných miest na celom Slovensku. V iných sektoroch zas treba šetriť. Ľuďom treba teda pomôcť, aby neprepadli do sociálnej siete a zvýšiť šancu, že si nájdu prácu. Fico nespravil ani jedno ani druhé.

Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti už začína klesať, ale nezamestnanosť stále stúpa. Ľudia už teda do sociálnej siete prepadávajú. Neznamená to, že najvhodnejší čas na predĺženie poberarania dávky v nezamestnanosti sa už premeškal?
Samozrejme, preto sme to navrhovali už koncom leta 2009.