Ministerstvo pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) rozmýšľa, či by štát nemohol platiť za deti, dôchodcov, študentov a nezamestnaných nižšie odvody do zdravotných poisťovní. Zdroj z prostredia rezortu zdravotníctva hovorí o sadzbe štyri percentá z priemernej mzdy za dva roky dozadu.
Zatiaľ úvahy
"Zatiaľ je to len v rovine úvah,“ povedal pre HN Mikloš. Tvrdí, že jeho ľudia pracujú na analýze, ktorá by daný zámer vyhodnotila. "Vyjadríme sa až po dokončení analýzy a keď padne politické rozhodnutie.“ Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) je v súčasnosti na dovolenke, na otázky HN nereagoval.
Sto miliónov
Bývalý šéf rezortu Richard Raši (Smer-SD) tvrdí, že zníženie príspevku štátu bude mať likvidačný dopad na nemocnice aj lekárov. "Pokiaľ by prešlo, že navyšovanie platieb za poistencov štátu bude mať klesajúcu tendenciu, nedajbože keby to boli len štyri percentá, hrubo odhadovaný výpadok bude zrejme nad sto miliónov eur.“
Šéfovia rezortov financií a zdravotníctva každý rok zvádzajú boj o to, koľko má štát prispievať za svojich poistencov do kás zdravotných poisťovní. Za vlády Ivety Radičovej však viac peňazí zrejme zdravotníci nedostanú. Podľa Mikloša nie sú využité efektívne ani tie prostriedky, ktoré dostávajú už dnes. "Napriek výraznému zvýšeniu objemu zdrojov smerujúcich do rezortu zdravotníctva totiž ostatné roky rástla zadĺženosť zdravotníckych zariadení,“ podotkol minister.
Podľa Rašiho výsledok bude, že zdravotné poisťovne budú musieť rušiť zmluvy s lekármi či nemocnicami. Lekári avizujú s týmto návrhom nespokojnosť. Minister Uhliarik môže zrejme očakávať, že aj po ňom budú hádzať biele plášte. "Budeme proti tomu protestovať, pretože už aj tak je systém podfinancovaný a keď sa z neho zoberú peniaze, tak samozrejme budú dlhšie čakacie lehoty,“ uviedol prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. S Uhliarikom sa lekárska komora stretne až po jeho návrate z dovolenky.
Poisťovne sa zatiaľ k plánovanému škrtaniu odvodov štátu nevyjadrili. "Finančný efekt by mal predložiť navrhovateľ takejto zmeny. Rovnako tak analýzu dopadov na financovanie zdravotnej starostlivosti. V tejto chvíli nevieme návrh tak rýchlo zanalyzovať,“ uviedla Zuzana Horníková z poisťovne Dôvera. Odpoveď od štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sme do našej uzávierky nedostali.
Príspevok štátu na poistencov štátu sa ráta percentom z priemernej mzdy, ktorú dosiahlo národné hospodárstvo pred dvoma rokmi. Závisí aj od toho, koľko poistencov štátu v danom roku pribudne. Zhruba ide o skupinu troch miliónov ľudí. Čím viac rastie nezamestnanosť, tým menej peňazí získavajú zdravotné poisťovne - štát v súčasnosti platí približne 35 eur za svojich poistencov. Podnikatelia alebo zamestnanci platia viac. Bývalá vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť peniaze na poistencov štátu až na päť percent. Exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD) na to však nenašiel peniaze. Štát v tom čase potreboval naliať peniaze aj do štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne na zvýšenie základného imania. Monika Laciková, maš, mm