Pred pádom železnej opony emigrovala do zahraničia. Po vyše dvadsiatich rokoch sa Emília Hrabovec vypracovala na špičkovú historičku, ktorú poznajú najmä v zahraničí. Dnes patrí medzi elitu priamo vo Vatikáne.  

Jedinečná Slovenka vo Vatikáne
Členkou Pápežského výboru pre historické vedy sa slovenská historička stala pred piatimi rokmi. Do funkcie ju vymenoval priamo pápež Benedikt XVI., s ktorým sa pred dvoma rokmi stretla aj osobne. Ako jedinú Slovenku ju na tomto poste Svätý Otec pred mesiacom potvrdil. Pracuje už roky vo vatikánskom tajnom archíve, ktorý bol pred pár rokmi otvorený aj pre štúdium medzivojnového obdobia, podieľa sa na medzinárodných projektoch a vedeckých podujatiach a publikuje v mnohých krajinách sveta.

Náplňou netradičného zamestnania 46-ročnej Slovenky je skúmať dlhoročné tajomstvá katolíckej cirkvi, ktoré boli desaťročia ukryté pred očami verejnosti. Výsledky svojej práce pravidelne publikuje v troch svetových jazykoch – v nemeckom, talianskom a anglickom. Komunikovať okrem nich však vie aj v ďalších iných jazykoch. Za jednu zo svojich kníh s názvom „Svätá stolica a Slovensko 1918 -1922 v kontexte medzinárodných vzťahov“ získala Slovenka prestížnu vedeckú cenu Rakúskej akadémie vied pomenovanú podľa rakúskeho historika Richarda Georga Plaschku.  

Neprebádané tajomstvá Vatikánu
Hlavnou úlohou slovenskej historičky vo Vatikáne je skúmať dejiny katolíckej cirkvi, jej vzťahy ku štátom, meniacej sa spoločnosti, problémy minulosti, vzťah katolicizmu k iným náboženstvám, postoje pápežov a kardinálov. Zastupuje hlas katolíckej cirkvi na mnohých medzinárodných konferenciách. „Podporujeme vzájomnú spoluprácu nielen s cirkevnými inštitúciami ale aj svetskými od UNESCO až po Ruskú akadémiu vied,“ upresňuje historička. Pracuje aj s doposiaľ neprebádanými prameňmi z vatikánskych archívov, ktoré sú pre poznanie pravdy o cirkvi nesmierne dôležité. Jednou z jej úloh je „vychovávať“ nových profesorov na teologických fakultách, ktorí o Svätej stolici prednášajú. Nový život nie je ľahký. „Vatikánska“ historička emigrovala z rodnej Bratislavy z politických dôvodoch na začiatku 80. rokov. Už vtedy mala jasný cieľ, ktorý sa jej v zahraničí podarilo naplniť. „Chcela som na slobodnej zahraničnej univerzite študovať históriu a osobitne cirkevné dejiny. To sa u nás však nedalo. Odišla som a uskutočnila svoj sen v nemeckom Freiburgu a neskôr v Mníchove,“ dopĺňa historička telom aj dušou.

História totiž bola jej láskou už od narodenia. Keď prišla do Viedne ako profesorka, našla aj iný druh lásky ako bádanie o minulosti. „Vydala som sa za Slováka žijúceho vo Viedni, urobila som si doktorát, získala habilitáciu, stala sa mimoriadnou profesorkou a roky prednášala na Viedenskej univerzite a ako hosťujúca profesorka  na ďalších univerzitách od Belgicka po Taliansko,“ pokračuje v spomínaní. V roku 2005 sa stala riadnou profesorkou, teraz prednáša na katolíckej teologickej fakulte v Bratislave. Považuje to za svoje poslanie a vznešené povolanie. Slovensko miluje, ale vedecký život má v slovenských podmienkach mnohé úskalia. „Ako keby sa tu žilo v izolovanom svete. Slováci publikujú zväčša iba v slovenčine, ale to nik nečíta v zahraničí a obmedzenosť v jazykoch je veľká bariéra,“ porovnáva život tu a vonku Hrabovec. Jej vedecká činnosť totiž stále prebieha väčšinou v zahraničí, kde si našla cenné kontakty. „Je to aj z objektívnych dôvodov, pretože mojim odborom sa tu prakticky nikto nezaoberá. Tak by som darmo organizovala podujatia z dejín diplomacie Svätej stolice,“ pokračuje historička. Snaží sa preto pomocou mnohých projektov integrovať aj slovenských kolegov do reálnych komunít historikov a sietí.

Interview:
1. Ako vnímate návštevu pápeža na oficiálne pozvanie Veľkej Británie. Dochádza k zbližovaniu katolíckej cirkvi s anglikánmi?
Mnohí anglikáni počas posledného poldruha storočia našli cestu ku katolíckej viere. Obe cirkvi čelia spoločným problémom a výzvam – ako čeliť kríze identity dnešnej spoločnosti, duchovným i materiálnym problémom doby. Aj to ich zbližuje. Mnohí Briti, najmä mladí ľudia, sa cítili oslovení pápežom, ktorý dokáže jasne vystihnúť charakteristiky dnešnej doby a ukázať východisko z jej ťažkostí.

2. Ako vnímate hlavné problémy cirkvi ako napríklad medializácia zneužívania detí kňazmi?
Hovorím len za seba, nie za cirkev. Dnešný svet má problémy sám so sebou. Svet stratil historickú dimenziu svojej identity i svoje smerovanie do budúcnosti, zo svojho života vylúčil Boha a nahradil v podstate svojvoľnými ľudskými predstavami, hľadá len okamžitý zisk. Cirkev sa musí vyrovnať s odcudzením v spoločnosti. Musí hľadať nové cesty ako spoločnosť osloviť a ako v nej účinne pôsobiť. Ľudia hľadajú a obviňujú cirkev, ale sami nenašli svoj smer.

3. Vnímate zmenu v hodnotách či prioritách ľudí v porovnaní s minulosťou?
S ľútosťou hovorím, áno. Ľudia majú tendenciu všetko merať materialisticky. Aby sme došli k  spokojnosti, musíme mať zmysel pre obetovanie, vedieť kam ideme a poznať morálne princípy, na ktorých stojíme.