Správy o vydávaní diplomov na Trenčianskej univerzite svedčia o tom, že vysoké školstvo na Slovensku je v hlbokej kríze. Nielenže vysokoškolské diplomy nie sú zárukou kvalitného vzdelania, ale dnes už funguje doslova biznis so vzdelaním.

Prečo takýto úpadok vysokého školstva? Dôvodom určite nie je len nedostatočné financovanie. Dokonca si nemyslím, že financie sú tým najvážnejším problémom. Pokúsim sa vymenovať príčiny tohto stavu.
Na Slovensku takmer nefunguje mechanizmus trhu so vzdelaním. "Odberateľov absolventov" vysokých škôl -- najmä štátny a verejný sektor -- zaujíma len "papier", teda vysokoškolský diplom. Kvalita školy, často dokonca ani študijný odbor nie sú podstatné. Ako nepodarený vtip znie informácia, že mnohí policajti, ktorí si dopĺňajú vzdelanie, študujú študijný program sociálna práca.

Prirýchlo, na úkor kvality
Od roku 1990 vzrástol počet študujúcich na vysokých školách viac ako trojnásobne (63 784 študentov v roku 1990, v súčasnosti presiahol 200 000 študentov). Počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku bol v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi nízky, a tak sme to začali naprávať prirýchlo a na úkor kvality.

Bolonská deklarácia, ktorej signatárom je aj Slovensko, priniesla trojstupňový systém vysokoškolského vzdelávania (Bc., Mgr., PhD.). Nový vysokoškolský zákon z roku 2002 tento systém uzákonil i na Slovensku. V krajinách, v ktorých tento systém funguje už mnoho rokov (najmä v anglofónnych), väčšina absolventov vysokých škôl skončí prvý stupeň vysokoškolského vzdelania.
Slovensko tento systém prijalo de iure, žiaľ, nie de facto. Väčšina absolventov vysokých škôl u nás stále končí druhý stupeň vysokoškolského vzdelávanie (magisterský). K tomuto stavu výrazne prispelo aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má vplyv na určenie kvalifikačných predpokladov zamestnancov v štátnej správe. Bakalár akoby nejestvoval, tým pádom bakalársky titul prakticky nemá hodnotu.

Financovanie
Vysoké školy sú dodnes financované na viac ako 90 percent zo štátneho rozpočtu. Od roku 2001 sa zmenil netransparentný, tzv. historický princíp financovania (hovorili sme tomu aj financovanie od buka do buka) na normatívny systém financovania. Zjednodušene povedané, vysoké školy sú financované podľa počtu študentov, finančnej náročnosti študijného programu a ďalších výkonových kritérií najmä v oblasti výskumu.
Postupne sa tento systém do roku 2006 upravoval, aby narastala najmä tá suma finančných prostriedkov, ktorá závisí od kvalitatívnych ukazovateľov. Ovplyvňovanie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom finančných nástrojov sa však od roku 2006 nerozvíja. Napríklad kritérium uplatnenie absolventov študentov v odbore, ktorý vyštudovali, sa nevyužíva. Štát má v rukách financie, najsilnejší nástroj, ktorým môže ovplyvňovať kvalitu vysokých škôl. V súčasnosti ho využíva nedostatočne.

Akademické senáty
V roku 1990 nový vysokoškolský zákon vrátil vysokým školám akademické slobody. Boli zriadené akademické senáty, ktoré sú najvyšším samosprávnym orgánom vysokej školy. Ich kompetencie nie sú malé, avšak často slúžia na "bezpečné prežitie" školy a len minimálne na rast a zlepšenie kvality. Inými slovami, často fungujú skôr ako odborový orgán. Ukazuje sa, že priveľa demokracie v riadení vysokoškolským inštitúciám neprospelo, skôr naopak.

Kupčenie so vzdelaním
Jedným z najvážnejších a verejnosti asi najznámejších problémov, ktorý sprevádza vysoké školy v posledných rokoch, je nespravodlivý a nesystémový spôsob platenia za externé štúdium. Keď sa súčasný minister rozhodol nekalé vyberanie peňazí od externistov zlegalizovať zákonom, upozorňoval som na to, že legalizácia "zlodejiny" a priame vyberanie peňazí od externistov vysokými školami problém iba zhorší a navyše vytvorí nespravodlivé dve kategórie študentov -- tých, ktorí za vzdelanie platia, a tých druhých, ktorých sa to netýka.
To, čoho sme v súčasnosti svedkami, iba dokazuje, že sa nič nevyriešilo, naopak, spoplatnenie študentov externistov rozšírilo priestor na chaos a "kupčenie" s vysokoškolským vzdelaním. Nízka vymožiteľnosť práva v krajine umožňuje poskytovať vysokoškolské vzdelanie za úplatu prostredníctvom rôznych "garážových" inštitúcií. Systém funguje na princípe: zaplatíš a my ti zabezpečíme vysokoškolský diplom. Takéto vzdelávanie prikryje vysoká škola, ktorá vydá vysokoškolský diplom.

Ministerstvo školstva svojimi krokmi nielenže tieto problémy nerieši, ale, naopak, krízu vysokého školstva zväčšuje. Nielenže nie sú sankcie voči "garážovým" inštitúciám, ale aj trestné oznámenia voči takýmto inštitúciám, ktoré sme podali v minulom volebnom období, súčasný minister nechal skončiť v zabudnutí. Kým na konci volebného obdobia roku 2006 bolo školstvo hodnotené ako jeden z troch rezortov s najväčším poklesom korupcie, dnešný stav je dôsledkom zatvárania očí a nečinnosti vedenia ministerstva.
Ku kríze vo vysokom školstve výrazne prispievajú aj ďalšie vecné a legislatívne kroky súčasného ministra školstva: prijímanie študentov na študijné programy, ktoré stratili alebo v krátkom čase stratia akreditáciu, zdržiavanie vymenovania profesorov, platy rektorov bez pravidiel a bez verejnej kontroly.

Súkromné VŠ
Súkromné vysoké školy, ktoré mali byť prirodzenou konkurenciou a vytvárať tlak na zvyšovanie kvality, túto úlohu neplnia, alebo plnia len veľmi málo. Aspoň tu môžeme povedať, že priestor pre súkromné školy sme otvorili obozretne (ich počet dodnes nie je veľký oproti našim susedom, ako je Česko či Poľsko). Súkromné školy však pokrývajú len malé percento vysokoškolských študentov a nie sú hlavným zdrojom problémov, ktoré spôsobili krízu vo vysokoškolskom priestore.

Východisko
Ako z tejto nezávideniahodnej situácie von? Nič nie je horšie, než zotrvať v presvedčení, že nie sme na tom tak zle, a že aj naši susedia majú problémy. Vyhlásiť, že existuje hotový a dokonalý recept na riešenie krízy vo vysokom školstve, by bola falošná odvaha. Veci sa naprávajú postupne. Prvý krok je otvorene pomenovať problémy a ich príčiny, a potom hľadať riešenia. Na to je tu minister, na to je tu Slovenská rektorská konferencia. Žiaľ, minister školstva bez vízie a schopnosti problémy riešiť a rozdelená a nefunkčná Slovenská rektorská konferencia to dnes nedokážu urobiť.