Európska únia dnes začína písať svoju novú históriu - do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva. Vo verejnej diskusii to však veľmi nepočuť - o zmenách, ktoré v praxi prinesie "oprášená“ euroústava, ľudia veľa nevedia. Sú na vine politici či médiá? Jedno aj druhé je pravda, tvrdia sociológovia. "Ľudia majú o túto problematiku minimálny záujem, samotná zmluva je veľmi zložitá a ľudia potrebujú, aby im to niekto zrozumiteľne vysvetlil, a to zatiaľ neurobili ani politici,“ domnieva sa sociológ Pavel Haulík.
Viac kompetencií do Bruselu, nové tváre na čele Európskej únie, "žlté a oranžové karty“ pre národné parlamenty, nový slovenský eurokomisár - podstate a dôsledkom zmluvy prídu občania na meno až časom. "Infokampaň mi ani vo sne nenapadla. To sú zložité veci, ktoré sa dajú pochopiť len pri hlbšej znalosti práva,“ hovorí šéf poslaneckého klubu Smer-SD Miroslav Číž o nových pravidlách fungovania Európske únie.
Íri dostali letáky
V júni o novej podobe Európy rozhodovali Íri - v opakovanom všeľudovom hlasovaní. Referendová komisia pri tej príležitosti uverejnila prieskum, podľa ktorého zmluve porozumel len každý dvadsiaty človek - 62 percent respondentov uviedlo, že jej nerozumejú vôbec, a 18 percent, že jej skôr nerozumejú. Írska vláda následne doručila do každej domácnosti 14-stranový leták, v ktorom stručne a zrozumiteľne opísala zmluvu a Íri napokon v plebiscite povedali "áno“.
Trochu odlišný prieskum verejnej mienky uskutočnila v októbri v Českej republike agentúra STEM. Polovica Čechov podľa neho uviedla, že Lisabonská zmluva je pre budúce fungovanie EÚ potrebná, opačný názor uviedla zhruba tretina opýtaných, najmä starších ako 60 rokov. "K podobným témam nie je diskusie nikdy dosť, ale v porovnaní s inými krajinami sa na Slovensku diskutovalo dosť - ešte o euroústave,“ tvrdí Ivan Štefunko z portálu Euractiv. Lisabonská zmluva je podľa neho len o čosi diplomatickejšia a menej priama verzia ústavy.
| Slovenská cesta k eurozmluve 8. januára 2008 Na program parlamentnej schôdze sa dostalo schvaľovanie Lisabonskej zmluvy. Koalícia potrebuje aj opozičné hlasy, keďže podpora medzinárodnému dokumentu si vyžaduje ústavnú väčšinu (90 hlasov). 28. januára 2008 Opozícia ohlásila, že sa nezúčastní na rokovaní parlamentu v súvislosti so schvaľovaním eurozmluvy, ak koalícia neurobí ústupky pri tlačovom zákone. Nepozdávalo sa im najmä to, že zákon zavádza právo na odpoveď. Opozícia požadovala zmeny v zákone, aké nám odporučila OBSE. 28. januára 2008 Líder SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda apeloval na predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD), aby sa dohodol s opozíciou. „Žiadame ho, aby vopred alebo predtým dosiahol dohodu s opozíciou na takom tlačovom zákone, za ktorý sa nielen nebudeme musieť hanbiť, ale hlavne bude spĺňať naozaj demokratické štandardy.“ Premiér Robert Fico túto požiadavku označil za „prízemné vydieranie, pričom rukojemníkom má byť celé Slovensko“. 29. januára 2008 Koalícia ani opozícia neustúpili napriek tomu, že o tomto bode dvakrát rokovalo poslanecké grémium, raz mimoriadne za účasti prezidenta Ivana Gašparoviča. Ten presviedčal opozíciu, aby podpísala Lisabonskú zmluvu. 30. januára 2008 Paška schvaľovanie Lisabonskej zmluvy z programu schôdze nestiahol, parlament prerušil rokovanie o tomto návrhu. Dôvodom bolo, že koalícia nemala k dispozícii dostatok hlasov, opoziční poslanci odišli na protest z rokovacej sály. 30. januára 2008 Časť poslancov SMK okolo Zsolta Simona (dnes nezávislý) avizovala, že pôjde proti opozičnej dohode predsedov strán Dzurindu, Pavla Hrušovského (KDH) a Pála Csákyho (SMK). „Je to veľmi zlý signál k európskym partnerom, nezrozumiteľný krok,“ odôvodňoval Simon svoj názor na bojkot Lisabonskej zmluvy zo strany opozície. „Vstup do Európskej únie je trvalá agenda SMK.“ 31. januára 2008 Ani na druhý deň sa o návrhu na vyslovenie súhlasu s Lisabonskou zmluvou nehlasovalo. Opozícia navrhla odložiť tento bod na marcovú schôdzu. Po tom, ako plénum tento návrh zamietlo, opoziční poslanci opäť odišli z rokovacej sály. Koalícia preložila rokovanie o Lisabonskej zmluvy o týždeň. 6. februára 2008 Fico s Paškom si pozvali na rokovanie opozičných lídrov. K dohode nedospeli a vyhlásili, že Dzurinda ešte sprísnil požiadavky na zmenu tlačového zákona. Hlasovanie o Lisabonskej zmluve bolo odložené na marcovú schôdzu. 1. apríla 2008 Koalícia avizovala miernejšie zmeny v tlačovom zákone, ktoré podľa opozície neboli dostatočné. Fico vyhlásil, že s opozíciou bude rokovať už len o Lisabonskej zmluve, a nie o tlačovom zákone. 9. apríla 2008 Vládna koalícia presadila v parlamente nové znenie tlačového zákona vrátane práva na odpoveď. Opozičné návrhy neprešli. Za bolo 81, proti 62 poslancov. Csáky naznačil, že pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy nepôjde s ostatnou časťou opozície. O tom, ako sa zachovajú, mal rozhodnúť poslanecký klub SMK. 10. apríla 2008 Lisabonská zmluva prešla s pomoci poslancov SMK, za jej schválenie bolo 103 zákonodarcov. Poslanci SDKÚ a KDH neboli v rokovacej sále. Hrušovský a Dzurinda obvinili Csákyho z kolaborácie so Smerom a zo zrady opozičných dohôd. Odvtedy opozičné SDKÚ a KDH vo väčšine prípadov vynechávajú SMK zo vzájomných rokovaní. |
Opozícia viní koalíciu
Opozícia vidí nedostatok snahy najmä na strane koalície. "Čudujem sa, prečo teraz mlčia tí, čo boli pri ratifikácii zmluvy v Národnej rade plní nadšenia a prijatie zmluvy vo veľkom obhajovali,“ hovorí europoslankyňa za KDH Anna Záborská. Vysvetľovať dopady zmluvy by mala podľa nej najmä vláda. Občania však na nedostatok informácií podľa nej nedoplatia.
Rovnaký názor má podpredseda Smeru Vladimír Maňka. "Dostatočne sme vysvetlili dôležité veci, ktoré ľudí zaujímali, a kto má hlbší záujem, môže si zmluvu preštudovať sám.“ Rozsiahly a dôležitý dokument a zmeny, ktoré oddnes zavádza do života, podľa neho nepotrebujú samostatnú vysvetľovaciu kampaň. "Informačné brožúrky by boli nákladné a ľudia sa môžu spoľahnúť na zástupcov v Národnej rade, ktorí v tomto smere obhajujú ich záujmy.“
| Prečítajte si aj: |
| „Zlý muž“ Cameron straší EÚ Najväčšia hrozba pre európsku integráciu prichádza z Londýna. Jeden z najväčších euroskeptikov a pravdepodobný budúci britský premiér David Cameron sľubuje, že keď o niekoľko mesiacov vyhrá voľby, bude pokračovať v boji s Európskou úniou. Cameron na to plánuje využiť referendá, v ktorých by sa hlasovalo o zmenách v únii. |
| Budú o nás rozhodovať silní Rozhovor. Europoslanec za SNS Jaroslav Paška pre HN: Čo vezme Slovensku Lisabonská zmluva? Kvôli väčšinovému hlasovaniu nebudeme môcť vetovať rozhodnutia tak ako doposiaľ. Právo veta sa začne uplatňovať v omnoho oklieštenejšej forme. Nevýhodná je tiež strata rozhodovacích kompetencií a ich prenos na spoločné rozhodovanie. Záležať však bude najmä na využívaní väčšiny veľkých štátov, ktorú majú v europarlamente. Pri rozhodovaní je dôležité, či budú prihliadať aj na názory menších krajín a brať do úvahy ich slabšiu pozíciu. |
| Zjednoduší sa fungovanie EÚ Rozhovor. Eurokomisár Maroš Šefčovič pre HN: V čom vidíte najväčší úspech prijatia Lisabonskej dohody? Táto zmluva jasne symbolizuje, že sa ukončila veľmi náročná debata, ktorá trvala s prestávkami takmer desať rokov. Európska únia sa teraz bude môcť jednoznačne a plne zamerať na tie opatrenia, na ktoré sa ľudia pozerajú pozitívne, ktoré prinášajú konkrétny úžitok a nebudú vystavovaní len informáciám o zložitých inštitucionálnych debatách. |
| Anketa: Myslíte si, že verejnosť má dosť informácií o zmenách, ktoré prináša Lisabonská zmluva? Ladislav Unčovský, riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Skôr nie. Médiá aj politici robia pre informovanie dosť veľa, ale keďže sa to netýka každodenného a praktického života občanov, tí tejto téme nevenujú príliš veľa pozornosti. |