Trenčiansky samosprávny kraj je vlastne dopravným tranzitným územím. Do akej miery ľudí prechádzajúcich vaším krajom viete osloviť a presvedčiť ich, aby sa u vás zastavili a pobudli nejaký čas?
- Turizmus je prierezové odvetvie, ktoré je prepojené rôznymi väzbami s mnohými odvetviami a činnosťami, súvisí silno aj s dopravou. Dopravná dostupnosť je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje celkový regionálny rozvoj a má, samozrejme, vplyv aj na rozvoj cestovného ruchu v regióne. Vzhľadom na to, ako je situovaný náš kraj, je prirodzeným dopravným koridorom, avšak súčasný stav dopravy v kraji už nie je uspokojujúci a tešíme sa z každého novovybudovaného alebo opraveného úseku cesty, z každého prvku, ktorý zlepší dopravnú situáciu, lebo to všetko má dosah na kvalitu poskytovaných služieb v kraji. Aby sa stal náš kraj vyhľadávaným cieľom, aby ním návštevníci len neprechádzali, avšak aby sa tu zastavili a vracali sa aj na dlhšie pobyty, treba mať čo ponúknuť. Prilákať ich môžeme iba kvalitnou a pestrou ponukou. Tak ako iné kraje Slovenska aj my máme ponuku postavenú na prirodzených danostiach. Základom sú prírodné krásy a historické pamiatky. Z tohto pohľadu má Trenčiansky kraj tak obyvateľom kraja, ako aj turistom čo ponúknuť. Máme ideálne podmienky na pobyty v prírode, pešiu turistiku, cyklistiku a agroturistiku, taktiež pobyty pri vode. V zime ponúka športové vyžitie v 14 lyžiarskych strediskách. Máme dobré podmienky na zdravotný a kúpeľný turizmus. Trenčiansky kraj má veľmi zaujímavú históriu a také množstvo historických monumentov spojených s významnými postavami slovenských a európskych dejín, že býva označovaný epitetonom Kraj hradov, zámkov a legiend. Na druhej strane subregión horná Nitra je známy nielen vďaka vysokej koncentrácii atraktivít, ale aj preto, že je to územie poznačené priemyselnou činnosťou. Sú tu hnedouhoľné bane, ktorých existencia viedla k vytvoreniu jedinečného zariadenia technického turizmu. Je to Hornonitriansky banský skanzen vo vyťažených priestoroch, chodbách a štôlňach Bane Cigeľ. Veľmi zaujímavý a pôvabný je aj kopaničiarsky kraj v regióne Myjava. Folklórne tradície, kuchyňa, destiláty, krásna krajina a nad tým všetkým významný monument, ktorý má nadregionálne dimenzie - to je mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, zapísaná v júli tohto roku do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva. Na výraznejšie zviditeľnenie ponuky nášho kraja sme organizovali súťaž 7 divov Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Ako je na tom cestovný ruch Trenčianskeho kraja pri porovnaní s ostanými krajmi?
- Každý kraj Slovenska má svoje špecifické podmienky a svoje osobitné teritoriálne hodnoty. Podmienky sú rôzne, našťastie, každý kraj je v niečom originálny. V každom kraji sa všetky zložky snažia rozvíjať vlastný základ, aj podnikatelia, aj verejná správa, aj miestna samospráva a využiť všetky možnosti na rozvoj. Pracovné metódy, postupy, nové technológie, možnosti čerpania finančných prostriedkov z EÚ máme skoro rovnaké.
Viete ľuďom - turistom ponúknuť v kraji dobrý servis, ktorý je alfou a omegou cestovného ruchu všade na svete? Dobré služby turista ocení svojím opätovným návratom. Rozvíjajú sa tieto služby? Majú podnikatelia záujem pustiť sa do podnikania v oblasti cestovného ruchu?
- Kľúčovými službami pre turistov sú ubytovanie, stravovanie a dostupnosť informácií. Ubytovanie je jedným zo základných predpokladov spokojnosti návštevníkov. V kraji máme 272 ubytovacích zariadení od štvorhviezdičkových hotelov po kempingy s celkovou kapacitou 5 384 izieb a 13 186 lôžok. Hospodárska kríza a prudký pokles prenocovaní v prvých mesiacoch tohto roku vyvolali veľké obavy u majiteľov a prevádzkovateľov ubytovacích a stravovacích zariadení, ale vývoj situácie v letnej turistickej sezóne priniesol lepšie výsledky. Pokles bol, ale nie taký drastický, ako sa predpokladalo. Pre porovnanie, v roku 2007 bol celkový počet prenocovaní v Trenčianskom kraji 1 096 544, v roku 2008 1 217 739 a v prvom polroku 2009 je to 468 845. Priemerný počet prenocovaní v kraji za tento polrok je 3,6, pričom celoslovenský priemer je 2,9. Tieto čísla jasne hovoria, že počet osôb, ktoré využívajú ubytovacie zariadenia v kraji, je relatívne vysoký, a teda návštevníci kraja sú so službami spokojní a aj sa k nám vracajú. Stravovacie a ubytovacie zariadenia sú v súkromných rukách. Snažíme sa však s nimi spolupracovať. Zariadeniam, s ktorými spolupracujeme, poskytujeme pomoc pri propagácii. Distribuujeme ich propagačné materiály na veľtrhoch cestovného ruchu doma aj v zahraničí a na takých fórach, kde si to samotní podnikatelia nemôžu dovoliť. Záujem v kraji o podnikanie v cestovnom ruchu je. Podnikatelia sú v súčasnej situácii už opatrnejší, avšak tiež aj informovanejší. Zaznamenávame, že vznikajú aj nové zariadenia a na ich ponuke jasne vidieť, že sa preberajú trendy zo zahraničia, že podnikatelia cestujú, vyhľadávajú príklady dobrej praxe a snažia sa ich prenášať do vlastného podnikania. Informácie turistom v kraji poskytujú turisticko-informačné kancelárie, ktorých máme deväť. Sú pre nás a Slovenskú agentúru cestovného ruchu dôležitým článkom dodávania aktuálnych informácií o kraji.
Čo chýba najviac cestovnému ruchu v Trenčianskom kraji? Čo by jeho rozvoju podľa vás najviac pomohlo? A čo potrebujete urgentne riešiť?
- Cestovnému ruchu v našom kraji nechýba nič zásadné z objektívnych faktorov rozvoja. Chýbajú nám nové atraktívne a dlhodobo udržateľné regionálne produkty. Z pozície kraja ako koordinátora aktivít v tejto oblasti chceme podnietiť ich tvorbu a pomôcť ich propagovať. Máme dobre zmapovaný potenciál rozvoja cestovného ruchu v kraji, ale chýba nám výskum potrieb a požiadaviek návštevníkov. Čiastočne to síce vieme cez rôzne ankety, diplomové a bakalárske práce, avšak chýba nám kvalitný celoplošný profesionálny výskum v tejto oblasti. Potrebujeme vyplniť určitú medzeru v nástrojoch komunikácie. Cez operačný program Informatizácia spoločnosti máme naplánovaný projekt Turisticko-informačný portál Trenčianskeho kraja. Ten potrebujeme naozaj urgentne.
Podpora typickej regionálnej gastronómie je jedným z cieľov, ktoré ste si dali na najbližšie obdobie. Je to veľmi sympatické. Rakúšanom sa tento ťah, prilákať turistov okrem iného aj na typickú rakúsku kuchyňu, skutočne vydaril. Čo je typické pre trenčiansky región, čo chcete ponúkať turistom?
- Gastronómia je dôležitou súčasťou národnej kultúry. Krajové jedlá, chute a vône sú miazgou územia. Slovensko nemalo nikdy takú známu kuchyňu, ako je napríklad francúzska alebo talianska. Je to ovplyvnené geograficky a historicky. Okrem reštaurácií, kde sa podáva niečo ako európsky štandard a špeciality podniku, existuje u nás aj veľa čínskych reštaurácií, pizzerií, stánkov, kde sa predávajú bagety, hot dogy a pod. Nič proti slobode podnikania a proti chuti, ale za tohto stavu je potrebné podporovať podnikateľov, ktorí majú záujem vo svojom zariadení podávať jedlá, ktoré sú typické pre náš kraj a na základe domácich tradícií a historických prameňov si vytvárajú originálnu ponuku. Trenčiansky kraj je rozlohou pomerne malý, no i napriek tomu sú tu gastronomické rozdiely. Iné jedlá sú typické pre hornú Nitru, iné pre Trenčín a okolie, iné pre severnú časť Považia, kde sú revitalizované napríklad salaše a celkom osobitá je oblasť okolo Myjavy. Tu máme aj nasledovaniahodný príklad. Združenie obcí subregiónu Pod Bradlom, v jednom zo svojich programov, ktorý je orientovaný na vidiecky cestovný ruch, venuje veľkú pozornosť tradičnej ľudovej kuchyni. Organizujú semináre orientované na miestnu gastronómiu. Majitelia penziónov majú ambíciu ponúkať jedlá vychádzajúce z regionálnych produktov. Sú to napr. husacia pečeň z domácej husi s cipolkom (malým bochníčkom chleba), slepačia polievka so zeleninou a hrtánkami (cestoviny, ktoré sa robia len na sviatočné príležitosti), kapusnáky, kapustové strapačky, kapustnica, kapustové závitky plnené bravčovým mäsom so saturejkou, pečená klobása s kropenatou fazuľou, šalviou a rozmarínom, cestenice, koláče, ktoré sa plnili najtypickejším ovocím kopaničiarskeho regiónu - slivkou, počas zimného obdobia slivkovým lekvárom. V súvislosti s kopaničiarskym regiónom treba spomenúť jeden historický fenomén: Brezovské perko. Je to malá kytička z voňavých byliniek, ktoré si každá dievčina dopestovala vo svojej záhradke. Na jeho prípravu sa používali výhradne voňavé trvalky - šalvia, levanduľa, rozmarín, saturejka, medovka, ktoré dopĺňal voňavý list i kvet muškátu. Takéto perko malo širšie využitie. Dievčina ho darovala svojmu mládencovi, mohla ho použiť aj sama ako ozdobu a potom ako skúsená gazdiná vedela práve bylinky, z ktorých sa skladá perko, používať pri varení. V súčasnej regionálnej kuchyni sa budú naďalej tieto bylinky využívať. Známym nápojom kopaničiarskeho regiónu je slivovica. Originálne je napríklad aj Brezovské horké, likér, ktorý sa pripravuje maceráciou rôznych bylín. Jeho receptúra je prísne utajená a dedí sa z generácie na generáciu v Tvarožkovskej, Bzdúškovskej a Poláčkovskej rodine. Združenie obcí subregiónu Pod Bradlom pod vedením Jána Valihoru pripravuje na budúci rok vydanie malej publikácie, v ktorej budú základné informácie o regionálnej gastronómii. Táto publikácia i jedlá sú súčasťou významného regionálneho produktu. Od júla budúceho roka bude každý penzión na novobudovanej cyklotrase garantovať podávanie jedného z prezentovaných jedál.