V Katolíckej cirkvi je dnešná Biela sobota posledným dňom Veľkonočného trojdnia. Veriaci počas dňa spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov k modlitbám a poklone pri Božom hrobe. Vo večerných hodinách však už cirkev slávi Veľkonočnú vigíliu (bdenie) ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Obrady Bielej soboty sa v katolíckych kostoloch začínajú večer po západe slnka. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia. Pôvodne sa oslava Kristovho zmŕtvychvstania konala v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha - sviatky Židov venované pamiatke poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou baránka, teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.

Pôvodne bola Veľkonočná vigília veľmi dlhá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené, ale zostávajú liturgicky veľmi bohaté. Ich súčasťou je obrad svetla, čítania zo Starého zákona, posvätenie krstnej vody, obnovenie krstných sľubov, obrad vzkriesenia a slávnostná svätá omša s veľkonočnými spevmi.

V Gréckokatolíckej cirkvi sa v dnešnú Veľkú sobotu ráno slúži Jeruzalemská nadhrobná utiereň a podvečer vigílna Sv. liturgia Bazila Veľkého s večierňou. Pri tejto liturgii sa udeľujú iniciačné sviatosti katechumenom - krst, birmovanie, sv. prijímanie.