Samostatnou kapitolou environmentálnych záťaží sú na Slovensku roľnícke družstvá a ich sklady pesticídov a herbicídov. Nebezpečné látky však produkovali firmy aj po roku 1989 a produkujú ich doteraz, uviedol pre agentúru environmentalista Juraj Smatana.
"Staré environmentálne záťaže patria medzi najvážnejšie riziká pre naše zdravie a zdravie našej krajiny. Prvýkrát sa začalo o probléme otvorene hovoriť po odchode sovietskych vojsk z Československa, ktoré po sebe zanechali zdevastované, znečistené a zamorené objekty. Problém sa neriešil ani v období veľkej privatizácie, keď prechádzali fabriky na súkromných majiteľov, vrátane ,darčekov` z minulosti, akými boli sklady chemikálií, odkaliská, úložiská jedovatých látok a podobne," pripomenul Smatana s tým, že podľa odhadov zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska. Slovensko je podľa výsledkov štúdie Ústavu preventívnej a klinickej medicíny najviac kontaminovanou krajinou polychlórovanými bifenylmi (PCB) na svete.
Ako dodal, základným problémom je, koľko percent z nákladov na likvidáciu týchto záťaží má dať štát, a koľko privátny sektor. Zákon, ktorý by mal tento problém riešiť systematicky, sa pripravuje už od roku 2003, avšak jeho prijatie bolo niekoľkokrát zdržané. "Podľa mojich informácií lobistickými skupinami. Naposledy prijatie pripraveného zákona zastavil bývalý predseda vlády, prijatím memoranda medzi vládou a podnikateľskými zväzmi o moratóriu na akékoľvek zákony, ktoré by v období krízy ukladali firmám nejaké finančné povinnosti v oblasti životného prostredia," zdôraznil Smatana.
Predsedníčka vlády Iveta Radičová podľa neho pred niekoľkými dňami oznámila, že zákon musí byť predložený do vlády najneskôr 15. novembra 2010. "Po katastrofe v Maďarsku už nikto nespochybňuje potrebu investícií do tejto oblasti, kríza-nekríza. Ide o životy," dodal Smatana.
Slovensko má podľa neho vďaka viac ako trojročnej práci rezortu životného prostredia na stredoeurópske pomery slušne zmapovaný problém environmentálnych záťaží.
"Projekt sa volá Systematická identifikácia environmentálnych záťaží SR. Na Slovensku identifikoval približne 1 900 pravdepodobných a potvrdených záťaží. Databáza envirozáťaží je publikovaná aj na internete. V okrese Považská Bystrica sa síce nenachádzajú záťaže s najvyšším stupňom priority, ale v strednom stupni tu je deväť záťaží, najmä opustené skládky v okolitých obciach -- Brvnište, Dolná Mariková, Klieština, Plevník-Drienové, Podmanín, Považská Teplá, Sádočné, Udiča," pripomenul.
Okrem objavených záťaží sa v okolí môžu vyskytovať aj neznáme nebezpečenstvá. Aj v Považskej Bystrici zaznamenali prípad, keď istá nezodpovedná skupina "podnikateľov" doviezla niekoľko sudov s nebezpečným odpadom zo zahraničia, zinkasovala za to slušnú sumu a sudy zakopala v lese.
"Nemali by sme však zabúdať ani na to, že nebezpečné chemické látky sa stále vyrábajú, a dokonca plošne aplikujú. Nedávno napríklad aj v okolí Považskej Bystrice štátne lesy uskutočnili rozsiahle postreky proti lykožrútovi smrekovému. Účinnosť takýchto postrekov je veľmi sporná, keďže tento hmyz sa obvykle ukrýva pod kôrou stromov. Aktívnou látkou boli v tomto prípade endokrinné disruptory, ktoré môžu ohroziť ľudské zdravie už v koncentráciách niekoľkých molekúl. Takže, keď hovoríme o starých environmentálnych záťažiach, nezabúdajme na nové," zdôraznil Smatana.