Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) odmietol sťažnosť voči SR v prípade sporných zmeniek, ktoré ešte v roku 1998 vystavil neskôr zavraždený riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ján Ducký. Hodnota zmeniek, na ktoré si sťažovatelia nárokujú, je viac ako 320 miliónov českých korún (12,84 milióna eur) a pred európskym súdom okrem iného namietali, že rozhodnutia slovenských súdov ukladajúce zaplatiť sporné sumy boli zrušené.
V septembri 1998 generálny riaditeľ SPP vystavil päť vlastných zmeniek v prospech SEZOOS Group, akciovej spoločnosti so sídlom vo Vsetíne (Česká republika). Tie neskôr získala Union banka, a.s. Ducký bol 11. januára 1999 zastrelený a SPP následne odmietol zaplatiť Union banke svoj dlh vyplývajúci zo zmeniek. Krajský súd v Bratislave vydal zmenkový platobný rozkaz ukladajúci plynárňam zaplatiť Union banke 350 miliónov českých korún spolu so 6 % úrokom, voči čomu sa SPP odvolal. Najvyšší súd (NS) SR však potvrdil prvostupňový rozsudok a Union banka podala návrh na exekúciu súdneho rozhodnutia. Toto exekučné konanie však bolo zmarené, keďže dlžník neustále namietal zaujatosť sudcov.
V decembri 2002 podal generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie proti spomínaným rozhodnutiam súdov. Vecou sa zaoberal senát NS, ktorého zloženie bolo určené rozvrhom práce na rok 2002. Vo februári 2003 uplynulo funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu a keďže nový predseda ešte nebol zvolený, jeho povinnosti začal plniť podpredseda. Ten zmenil rozvrh práce súdu na rok 2003 a v dôsledku toho došlo aj k zmene zloženia dovolacieho senátu, ktorý konal v kauze Duckého zmeniek. Union banka podala námietku zaujatosti voči všetkým sudcom tohto senátu. Najvyšší súd však nezistil dôvody na ich vylúčenie, keďže nič nenaznačovalo, že by dotknutí sudcovia boli zaujatí. Dovolací senát následne zrušil pôvodný rozsudok krajského aj Najvyššieho súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu.
V júli 2004 získal päť Duckého zmeniek druhý sťažovateľ v prípade, Stroden Management Limited. Jeho zástupca požiadal Krajský súd v Bratislave, aby pokračoval v konaní týkajúcom sa Duckého zmeniek. Vtedajší generálny riaditeľ SPP mu oznámil, že spoločnosť sa pridŕža stanoviska vlády, podľa ktorého boli zmenky neplatné, keďže boli vydané podvodným spôsobom.
Správkyňa konkurznej podstaty Union banky Michaela Huserová sa sťažovala na Ústavnom súde (ÚS) SR, že právo banky na prerokovanie veci nestranným súdom bolo v dôsledku zmeny rozvrhu práce NS a následnej zmeny v zložení dovolacieho senátu porušené. Ústavný súd túto sťažnosť odmietol z dôvodu, že Huserová nie je osobou oprávnenou na jej podanie.
Spomínaní sťažovatelia sa následne obrátili na ESĽP, kde namietali, že mimoriadne dovolanie nebolo v prípade Duckého zmeniek prípustné, že zmena zloženia dovolacieho senátu Najvyššieho súdu v priebehu konania o dovolaní bola v rozpore so zákonom, že NS nevzal do úvahy fakt, že konanie malo byť prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok Union banky, že jeho rozsudok nebol vyhlásený verejne a konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo nespravodlivé, ďalej že Ústavný súd rozhodol svojvoľne, keď odmietol sťažnosti, že Krajský súd v Bratislave prerušil konanie a odmietol v ňom pokračovať bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a takisto že konanie o nároku zo zmeniek trvalo neprimerane dlho.
ESĽP vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k M. Huserovej skonštatoval, že bola ako správkyňa konkurznej podstaty nahradená inou osobou, ktorá nedala právnemu zástupcovi sťažovateľov splnomocnenie zastupovať ho pred európskym súdom. Z tohto dôvodu mal súd za to, že si neželá ďalej pokračovať v sťažnosti a preto ju vyčiarkol zo zoznamu sťažností.
Európsky súd tiež skonštatoval, že všetky námietky sa týkali konaní, ktoré predchádzali nadobudnutiu zmeniek druhým sťažovateľom, firmou Stroden Management Limited. Aj keby zobral do úvahy, že tento sťažovateľ bol priamo dotknutý aktmi, ktoré predchádzali získaniu sporných zmeniek, nebol podľa súdu obeťou akéhokoľvek porušenia Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP poukázal tiež na to, že konanie týkajúce sa vydania zmenkového platobného rozkazu, vedené Krajským súdom v Bratislave, stále nie je skončené a preto odmietol sťažnosť v tomto ohľade pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.