Na posledné referendum neprišli len dvaja zo skalných voličov. Tých nie je síce v dedine veľa, sú to zhruba dve tretiny zo šesťdesiatich stálych obyvateľov.

Napriek tomu bola Hanková vždy na špici celoslovenskej volebnej účasti. Priebeh sobotňajšieho referenda naznačoval, že tentoraz bude všetko inak. "Budeme medzi prvými, ale od konca,“ smeje sa staršia pani na lavičke pred obecným úradom. Spolu s ňou tam sedí a vyhrieva sa na slnku celá päťčlenná volebná komisia.

Sú tri hodiny poobede a hlasovať prišli zatiaľ iba traja ľudia. "Nikomu sa nechce. Budeme musieť asi agitovať,“ hovorí polovážne jedna z členiek komisie. "Choďte aspoň po starostu,“ dodá ďalšia. "Povedal, že nemá čas,“ odpovedá jej pracovníčka obecného úradu. "Myslím si, že ľudia sledovali, čo sa okolo referenda deje a sú znechutení. Preto neprišli,“ zamýšľa sa predsedníčka komisie. Jej slová sa nakoniec naplnili - podľa oficiálnych výsledkov prišiel k volebným urnám len zruba každý piaty volič.

Hanková je koncová obec, ktorá pomaly vymiera. Oživujú ju iba víkendoví návštevníci. Je dedinou žien v požehnanom veku. Muži im pomreli, deti poodchádzali. "Neviem, prečo nám muži odišli tak skoro,“ zamýšľa sa jedna z vdov. "Možno je to tým, že robili v baniach ťažkú a škodlivú robotu,“ dokončuje myšlienku. Možno práve tento fenomén väčšej ženskej zodpovednosti má na svedomí fakt, že v Hankovej sa k volebným urnám chodilo akosi samozrejme a vo volebných štatistikách doteraz vyhrávala. Život tu však nie je ľahký. Za robotou i nákupmi treba dochádzať. V obci už dlhšie nie je obchod.