Národniarom dalo svoj hlas 5,07 percenta voličov, čo je dvojnásobne horší výsledok ako pred štyrmi rokmi. Strane kontroverzného Jána Slotu nepomohla ani hra takzvanou maďarskou kartou, ktorou si národniari v minulosti zabezpečovali podporu časti voličov.

Účasť SNS vo vláde sprevádzali početné škandály, podozrenia z korupcie či viaceré prešľapy jej lídra Slotu. Národniari prišli o dve ministerské kreslá, ktoré jej podľa koaličnej zmluvy patrili.

Dôvodom nedobrovoľnej straty vládnych postov boli podozrenia z prideľovania štátnych zákaziek firmám blízkym strane či údajne nevýhodné obchody pre Slovensko. Škandály ministrov sa SNS snažila prekryť vyvolávaním údajnej hrozby zo strany Budapešti či radikálne ladenými útokmi na Rómov žijúcich v krajine.

Novodobá SNS vznikla v marci 1990, história pôvodnej Slovenskej národnej strany však siaha až do júna 1871. SNS sa hlási k národným a kresťanským tradíciám, zdôrazňuje hodnoty, ako sú vlastenectvo či zvrchovanosť slovenského národa. Pre národniarov sú charakteristické verbálne útoky na Maďarsko či Rómov žijúcich na Slovensku a radikalizácia citlivej témy slovensko-maďarských vzťahov.

Prejavy SNS sa vyznačujú výraznými populistickými rysmi. Národniari mali svojich zástupcov v parlamente od roku 1990 do roku 2002, v rokoch 1992 až 1998 bola SNS koaličnou stranou v druhom a treťom kabinete Vladimíra Mečiara. Po voľbách v roku 1998 skončila napriek dobrému výsledku v opozícii, čo neskôr viedlo k rozkolu vo vedení SNS.

O hlasy národne orientovaných voličov sa tak o štyri roky neskôr usilovala SNS Anny Malíkovej (dnes Belousovovej) a Pravá SNS Jána Slotu. Štiepenie síl znamenalo, že ani jedna zo strán sa nezískala potrebných päť percent hlasov a skončila mimo Národnej rady.

Rozhádaným slovenským národniarom sa nakoniec podarilo prekonať vlečúce sa spory a na žilinskom sneme v máji 2003 sa dohodli na zlúčení. Do čela SNS sa vrátil niekdajší predseda Slota. Jeho vtedajšia oponentka Anna Malíková-Belousovová sa uspokojila s kreslom podpredsedníčky.

Zjednotená SNS sa na politickú scénu vrátila vo voľbách v roku 2006, keď vďaka nečakanému výsledku 11,73 percenta dostala od vtedajšieho víťaza - Smeru-SD pozvánku do vlády. Trojkoalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala v pléne pohodlnú väčšinu.

.