Mikuláš Dzurinda nenašiel v SDKÚ vyzývateľa

Aktualizované| Hoci nedokázal obhájiť premiérsku stoličku, ostáva na čele najväčšej koaličnej strany. Delegáti snemu SDKÚ-DS dnes väčšinou zvolili Mikuláša Dzurindu za staronového predsedu strany.

„Veľmi si vážim dôveru, ktorú ste mi vyjadrili,“ poďakoval delegátom Dzurinda, ktorý túto pozíciu zastáva nepretržite už od roku 2000. "Urobím všetko preto, aby vláda Ivety Radičovej bola vládou úspešnou. Sme na jednej lodi - úspech vlády Ivety Radičovej dá kredit aj strane SDKÚ pred najbližšími voľbami," vyhlásil novozvolený Mikuláš Dzurinda s tým, že strana má na viac ako 15 percentný volebný výsledok. Delegáti pri voľbe predsedu odovzdali 554 hlasovacích lístkov, z nich bolo 94 neplatných.

Radičová nebojovala
Dzurinda vyhral bez priameho boja - hoci delegát z Litpovského Mikuláša Miroslav Mičuda navrhol na poslednú chvíľu za protikandidátku Ivetu Radičovú, premiérka súboj odmietla. "Pri všetkej úcte k dôvere si v súčasnej dobe neviem predstaviť zvládutie oboch funkcií," vyhlásila Radičová. Post predsedníčky jej údajne zaberá "27 hodín denne".

Podpredsedovia strany
Podpredsedami SDKÚ-DS pre ďalšie funkčné obdobie sa na základe tajného hlasovania delegátov kongresu stali premiérka Iveta Radičová, minister financií Ivan Mikloš, podpredseda NR SR Milan Hort a novou tvárou v tomto tíme je ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Poslanec parlamentu Ľudovít Kaník napokon nekandidoval.

Mikloš (získal 481 hlasov) bude mať na starosti ekonomické portfólium, Radičová (474 hlasov) sociálne veci, Hort (408 hlasov) samosprávy a Žitňanská (454 hlasov) otázky spravodlivosti. Agenda zahraničných vecí, ktorú pôvodne zastrešoval bývalý podpredseda strany Eduard Kukan, prešla na šéfa SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu. Okrem Kukana dnes na podpredsedníckej stoličke skončil aj poslanec Pavol Kubovič.

Delegáti zároveň rozhodli, že vo funkcii generálneho sekretára bude naďalej pokračovať Štefan Hudec. Toho navrhol krátko po svojom opätovnom zvolení do predsedníckej funkcie Mikuláš Dzurinda. Bývalý dvojnásobný premiér presvedčil 460 delegátov z 581 prítomných.

Poraziť Smer-SD
Dzurinda predstúpil dnes pred delegátov s dvomi „veľkými“ výzvami. Poraziť Smer-SD a bojovať za zodpovednú Európsku úniu. Politiku Roberta Fica nazval „novým klonom mečiarizmu“. „S takouto politikou sa nikdy nesmieme spojiť, takúto politiku môžeme len poraziť,“ zvolal zvýšeným hlasom. Vzápätí zdôraznil, že SDKÚ-DS nevstúpi do spoločnej koalície so Smerom-SD ani po budúcich voľbách. „Musíme zviesť úspešný zápas o podobu Európy,“ upozornil.

SDKÚ-DS bude podľa neho aj naďalej raziť cestu zodpovednosti a odmietania populizmu, ako to bolo v prípade negatívneho postoja k pôžičke krachujúcemu Grécku.

Sporom v strane - rôznym názorom na správneho človeka na poste generálneho prokurátora, či rastúcemu napätiu medzi ním a premiérkou Ivetou Radičovou sa v prejave nedotkol. „Celá silná jednotná SDKÚ-DS stojí za tebou,“ odkázal Dzurinda premiérke a poďakoval sa jej za prácu pre stranu počas parlamentných volieb aj po nich. Práve Ivetu Radičovú s mnohí delegáti vedia predstaviť na čele strany namiesto Dzurindu.

Víťazstvo Dzurindu sledovali okrem zhruba 600 delegátov aj elitní zahraniční hostia - šéf českého kabinetu Petr Nečas a podpredseda srbskej vlády Mladjan Dinkič.

Profil Mikuláša Dzurindu (zdroj: TASR)

Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku v okrese Levoča. Po štúdiách na Vysokej škole dopravy a spojov (VŠDS) v Žiline, kde aj ukončil externú vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied, pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline a na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave.

Politicky sa začal Mikuláš Dzurinda angažovať v roku 1990 pri zakladaní Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktorého bol neskôr podpredsedom pre ekonomiku. V roku 1997 založil Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK), ktorej sa o rok neskôr stal predsedom a v roku 2000 založil Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ), ktorá v roku 2006 zlúčením sa s Demokratickou stranou prijala názov SDKÚ-DS. Od novembra 2000 je Mikuláš Dzurinda jej predsedom.

Mikuláš Dzurinda bol poslancom SNR (1992) a NR SR (1994-1998) a znova v rokoch 2006-2010.

V rokoch 1991-1992 bol námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku, od 16. marca do 13. decembra 1994 bol vo vláde Jozefa Moravčíka ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR.

Od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol Mikuláš Dzurinda prvý raz predsedom vlády SR. Zostavil ju v koalícii so stranami SMK, SDĽ a SOP. V tomto období bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Prvý raz v období od októbra 1998 do konca mája 1999 a potom v súvislosti s chorobou prezidenta SR Rudolfa Schustera od 3. júla 2000 do 31. júla 2000.

V primárnych voľbách SDKÚ začiatkom marca 2002 vyhral súboj o lídra SDKÚ s Ivanom Šimkom. SDKÚ viedol do septembrových parlamentných volieb 2002, kde jeho strana obsadila druhú pozíciu za HZDS.

Po parlamentných voľbách 2002 poveril prezident SR Rudolf Schuster Mikuláša Dzurindu zostavením vlády dňa 27. septembra 2002 a 16. októbra 2002 vymenoval novú vládu, ktorej predsedom sa druhýkrát stal Mikuláš Dzurinda. Jeho druhý koaličný kabinet bol zložený zo zástupcov KDH, SMK a ANO. V roku 2005 stratil podporu poslancov za kresťanskú demokraciu a liberálov. Vo februári 2006 na protest nepredloženia a neschválenia zmluvy vo výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom odišlo KDH z vlády (druhej vlády Mikuláša Dzurindu). Víťazstvo strany Smer-SD v predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 znamenalo pre SDKÚ-DS odchod do opozície a poslaneckých lavíc.

Mikuláš Dzurinda bol predsedom vlády SR dve volebné obdobia za sebou, od 30. októbra 1998 do 4. júla 2006. Po februári 2010, keď sa lídrom SDKÚ-DS do parlamentných volieb 2010 stala Iveta Radičová, ostal len v pozícii predsedu strany.

Po júnových parlamentných voľbách v roku 2010 zastáva Mikuláš Dzurinda vo vláde Ivety Radičovej post ministra zahraničných vecí SR. Je ženatý a s manželkou Evou má dve deti.