Na programe dňa je predovšetkým ekonomická kríza a jej riešenie neprinášajú ani typicky pravicové, ani ľavicové opatrenia. Tým vzniká priestor na celkom nový typ koalície, ktorej základom nebude ideologická príbuznosť, ale pragmatizmus.
Nie je vylúčené, že Fico by po voľbách mohol zostaviť jednofarebnú vládu, to je však alternatíva, ktorá neláka ani jeho samotného. Nemať možnosť podeliť sa v krízových časoch o zodpovednosť by bolo priveľkým rizikom.
Politická izolácia dotlačila Fica v roku 2006 do problémovej koalície s Mečiarom a Slotom a on sa z toho poučil. Dnes ukazuje tvár pragmatického politika, ktorý hľadá stabilného partnera aj za cenu kompromisov. Príležitosť by mohlo využiť KDH alebo Most.
Kresťanskí demokrati vysielajú veľmi jednoznačné signály. Ak Pavol Hrušovský nahlas rozmýšľa o novej ústave, je to ponuka veľkorysého politického vena. Okrem samotnej sily spoločne meniť základy štátu, rovno deklaruje aj ochotu.
KDH navyše nie je len ideovo veľmi flexibilné, ale Smeru v mnohom rovno aj blízke. Trocha „národných záujmov“ pre širšie
masy mu neprekáža, a „sociálny štát“ sa dá dobre zladiť s kresťanskou láskou k blížnemu. Problematický by však mohol byť konflikt záujmov finančných skupín v pozadí a zlá povesť kresťanských demokratov, ktorí majú zábrany spomenúť si na konci volebného obdobia na vlastnú agendu či hodnoty a podraziť partnerov.
Most by bol mimoriadne stabilný, predvídateľný a spoľahlivý partner. Ak dostane zo dva rezorty, ktorými pretekajú nenápadné, ale významné toky peňazí z Bruselu a nejaký prijateľný ústupok, ktorý poteší maďarskú menšinu, dá sa na Bugára spoľahnúť. Vie ako sa vyhnúť škandálom a neintriguje. Keby dokázal priniesť dostatok kresiel na ústavnú väčšinu, bol by temer dokonalý. Len keby to nebol konzervatívny Maďar. Dobrá nevesta, len naozaj veľmi škaredá.
Ak sa SDKÚ aj zoči-voči tejto politickej realite dožaduje jednoty stredopravých strán, ide skôr o signál smerom k vlastnému demotivovanému voličovi, ako o víziu budúceho vládnutia. „Zlepenec“, ako štvorkoalíciu s obľubou nazýva Fico, sa ukázal ako neschopný života. Znova ho zliepať po predčasných voľbách by bolo politickou samovraždou. Do hry navyše vstupuje aj Igor Matovič so svojou „zlepenou“ kandidátkou a nie je vylúčené, že na pár kresiel si zasadnú poslanci z 99 percent. Šanca stredopravých strán dať dokopy väčšinu sa limitne blíži nule.
Nech už vyjde z marcových volieb čokoľvek, nebude to antificovský „zlepenec“, ale pragmatický „mačkopes“.