Píše sa 26. august 1992, vila Tugendhat v Brne, neformálny rozhovor pod vysokým stromom len medzi štyrmi očami. Historický okamih, keď vtedajší predsedovia vlád Václav Klaus a Vladimír Mečiar dali bodku za spoločným štátom Čechov a Slovákov, sa napriek utajeniu fotografom podaril zachytiť.

Po niekoľkohodinovom rokovaní sa prijateľným kompromisom stalo len vytvorenie dvoch samostatných štátov. "S tým prišiel pán Klaus a slovenská strana ustúpila, pretože česká chcela vznik samostatných republík ešte v tom roku," spomína exprezident SR a ekonomický expert štvorčlennej slovenskej výpravy Michal Kováč. Slovenská delegácia pôvodne presadzovala konfederáciu, aby sa štáty mohli na samostatnosť dobre pripraviť. Dva mesiace nato sa dohodlo aj rozdelenie majetku federácie podľa pomeru počtu obyvateľstva 2:1. Definitívne schválil rozdelenie spoločného štátu federálny parlament koncom novembra 1992.

Vznik dvoch štátov od 1. januára 1993 ukončil okrem iného aj hádky o to, ktorý národ ťahá vo federácii za kratší koniec a kto na koho dopláca. Hoci verejná mienka bola podľa odhadov v tom čase skôr za zachovanie federácie, referendum o rozdelení sa neuskutočnilo. O skutočnom názore obyvateľov na oboch brehoch rieky Moravy je preto možné dodnes len špekulovať. Prieskumy, ktoré uskutočnili sociológovia, s odstupom rokov však hovoria o tom, že väčšina Čechov aj Slovákov si historický krok pochvaľuje.