Zvýšiť rozdiel medzi minimálnou mzdou a podporou v nezamestnanosti bol už pri presadzovaní novely Zákonníka práce (ZP) jeden z oficiálne prezentovaných zámerov ministerstva práce. Podľa neho výhodnejšie ako brať podporu v nezamestnanosti a sociálne dávky má byť pracovať, hoci aj za najmenšiu mzdu. V súčasnosti sa však minister práce Ľudovít Kaník požiadavke Konfederácie odborových zväzov (KOZ) zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň 60 % priemernej mzdy, čo vyžaduje Európska charta, bráni ako neopodstatnenej a nereálnej. Pritom maximálna výška podpory v nezamestnanosti môže byť 5 895 Sk a dostáva ju 18,8 % nezamestnaných, kým minimálna mzda je 5 570 Sk. Zámer prezentovaný pri presadzovaní novely ZP teda bude minister môcť naplniť len znížením podpory v nezamestnanosti a sociálnych dávok. Viacerí analytici konštatujú, že hoci stagnácia životnej úrovne v SR je fakt hovoriaci v prospech zvýšenia minimálnej mzdy, ekonomika to neumožňuje. Ministerstvo práce zase navyše označuje požiadavky odborárov za poškodzujúce záujmy občanov. Dôvod? Zvýšenie minimálnej mzdy by podľa ministerstva viedlo k hromadnému prepúšťaniu nízkopríjmových skupín.
Kaníkovmu "nie" sú naklonení aj viacerí ekonómovia. Zvýšením minimálnej mzdy zo súčasných 5 570 Sk na odborármi žiadaných 8 100 Sk by sa podľa nich zvýšila nezamestnanosť. Poradca KOZ pre nástroje hospodárskej politiky Miloš Krššák pripustil takúto možnosť len ako teoretickú. Pre HN uviedol, že nezamestnanosť v SR je plošná, vychádza z nevyhnutnosti zmien výrobných programov. Vyššia minimálna mzda by podľa neho dokonca mohla pozitívne ovplyvniť čiernu ekonomiku a zvýšiť odvody do poistných fondov. Podľa poznatkov KOZ sa totiž mnohí zamestnávatelia so zamestnancami dohodnú na modeli oficiálne vyplácať minimálnu mzdu, teda platiť nižšie odvody a "na ruku" dávať zamestnancovi o čosi viac. To znižuje oficiálnu cenu práce v SR, ktorá je podľa Krššáka v porovnaní s krajinami EÚ sedem- až osemnásobne nižšia. Vyššia minimálna mzda by podľa M. Krššáka mohla byť pozitívom aj pre štát, pretože ak je priveľmi nízka, nemotivuje zamestnávateľov na modernizáciu výroby. V tomto zmysle pokladá KOZ zvyšovanie minimálnej mzdy za nástroj zvyšovanie produktivity práce.
Čo je minimálna mzda?
* Najnižšie mzdové nároky zamestnancov v pracovnom pomere alebo v podobnom pracovnom vzťahu (služobný pomer) aj členov družstiev, kde podmienkou členstva je podľa stanov pracovný vzťah.
* Na minimálnu mzdu má zamestnanec nárok bez ohľadu na právnu formu zamestnávateľa, pracovné zaradenie zamestnanca a vykonávanú pracovnú činnosť, výsledky práce zamestnanca, spôsob a formy odmeňovania, hospodárske výsledky zamestnávateľa aj v prípade jeho platobnej neschopnosti.