Dokonca ani právna obec sa nezhodne vždy na tom, ktoré predpisy a ako by mali byť vzájomne aplikované. V jednom z ostatných rozhodnutí Ústavný súd zásadným spôsobom zúžil ochranu zamestnanca vymedzením Zákonníka práce voči iným zákonom.

Absurdita
JUDr. Michaela Matušíková uvádza: „Najvyšší súd v minulom roku riešil na základe dovolania podaného z dôvodu doposiaľ neriešenej právnej otázky problematiku subsidiárnej (podpornej) aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka a osobitne aj ustanovení o obchodnom vedení spoločnosti na pracovnoprávne vzťahy, konkrétne rozhodovanie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktoré bolo následne podkladom pre výpoveď zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti. Záver Najvyššieho súdu bol pozitívny v smere potreby aplikácie ustanovení obchodného práva aj na pracovnoprávne vzťahy, čo sme, samozrejme, uvítali ako z nášho pohľadu správne. Avšak, nedávno došlo, bohužiaľ, k vydaniu Nálezu Ústavného súdu, ktorý sa, z môjho pohľadu bez presvedčivého odôvodnenia, s týmto progresívnym právnym názorom Najvyššieho súdu nestotožnil a jeho rozhodnutie zrušil. Preto sa zrejme zasa na ne­jakú dobu musíme, bohužiaľ, vrátiť k tomuto rigidnému výkladu Zákonníka práce, ktorý bol aj za pomoci spomínaného rozhodnutia Ústavného súdu postavený do určitej izolácie od zvyšku právneho poriadku. Toto však v právnom štáte považujem za absolútne neprípustné, pričom to v konečnom dôsledku neohrozuje len obchodné spoločnosti ako zamestnávateľov, ale Ústavný súd tým postavil do nevýhodnej situácie aj zamestnancov.“

Komplexná ochrana
Zá...