Keď v Smere neprešla vaša nominácia na ministra, chcel Robert Fico, aby ste boli pravou rukou Ľubomíra Jahnátka. Neprijali ste to. Neuverili ste jeho predstave o fungujúcom tandeme? 

Keď som bol ministrom, rozhodoval som sa autonómne. Oslávil som žatvu, vzdal úctu chlebu, zapriahol koňa a šiel po Slovensku. Na rokovanie vlády som priniesol raz čerstvé mlieko, inokedy ovocie. Pôdohospodárstvo sa začalo vnímať inak. Teraz by som to už nebol ja.

Chodil by som sa pýtať a radiť s ministrom, čo môžem, čo nie. Nepotreboval som vládnu limuzínu, ako iní, sadol som koňovi za chvost a bolo. Videl som, že toto odvetvie sa dá oživiť. Zem je najväčšie bohatstvo.

Myslíte si, že ho dokáže oživiť Jahnátek?
Pre mňa je najdôležitejšie, že programové zameranie pre pôdohospodárstvo, ktoré vyšlo z mojej dielne, bude vládnym programom. Najväčšou garanciou pre mňa je pán premiér. S tým chlapom sa úžasne dobre robí.

Fico o vás opakovane vyhlásil, že si vás váži, boli ste aj tieňový minister Smeru, prečo ste sa napokon nestali členom jeho novej vlády?
Víťazstvo je sladké. Predstavte si, koľkí si dnes robia zásluhy, že Smer bol taký úspešný vo voľbách. Ja som bez politického trička. V koži pána Fica by som nechcel byť. Viete, čo to bolo, uspokojiť to?

Je Jahnátkova nominácia výsledkom takéhoto „uspokojenia“?
To by som nechcel nejako komentovať.